ROMOR aj s (Ne)Rómami

SVIK, spol. s r. o., s počtom 1060 pracovníkov, je ozdobou malého mesta Svidník výrobou luxusných pánskych oblekov vyvážajúcich výlučne do štátov EÚ. Firma Mediconf je rodinná spoločnosť a v roku 2002 odkúpila podiel GFT Torino a vnáša do SVIKu nový výrobný program a rozvíja výrobu pánskej konfekcie, ale čo je dôležité, vytvára nové pracovné možnosti. Za rok 2003 sa tak vytvorilo viac ako 320 nových pracovných miest. Je pozoruhodné, že sú to na 90 % Rómovia, žijúci v našom regióne.

Často dostávam otázku, prečo Rómovia, ako je to možné zlúčiť s takým vysokým stupňom kvality. Ja to považujem za veľkú odvahu mať vo fabrike každého tretieho pracovníka Róma. Dnes už je realita, že Rómovia majú uplatnenie za predpokladu, že sa podrobia teoretickej a najmä praktickej príprave s osobitným zameraním na ich vlastný rozvoj, ale predovšetkým dostať ich do spolupráce v kolektíve.

Tento stav potvrdzuje skutočnosť vo vývoji zamestnanosti Rómov. Tak napríklad, keď v roku 2001 pracovalo 75 Rómov, čo predstavovalo podiel k celkovému stavu pracovníkov 11,42 %, v roku 2003 SVIK zamestnáva už 311 Rómok, čo je k celkovému počtu 1039 už 30 percent.

Pri tejto príležitosti sa musím vrátiť do minulosti a prejaviť svoj vzťah k Rómom. Už ako 14-ročný chlapec som začínal chodiť hrávať na zábavy po dedinách. Neuvedomoval som si všetko tak ako dnes. Akí sú, ako sa správajú medzi sebou, ako vnímajú problémy a čomu dávajú prioritu. Jedno je isté, že sú radi, ak majú medzi sebou autoritu. Aj keď som bol mladý, ale som bol „biely“ a nebol som Cigán. Mali sme úspech, lebo som vniesol do ich štýlu hry nový prejav muziky a mali zákazky. Jedol som s nimi z jednej misky a neprekážalo mi to. Bolo to zaujímavé najmä na konci každej zábavy, keď sme delili peniaze. Túto úlohu som plnil ja. Potom nasledovala spoločná radosť, tá sa vždy končila hádkou a často aj pobitím sa medzi sebou.

Prečo to spomínam? Lebo sa to opakovalo takmer po každej zábave. Až jedného dňa som nabral odvahu im povedať, že ak to budú robiť ďalej, tak s nimi skončím. Čuduj sa svete, bol som rešpektovaný, a tak vo mne vzniklo určité sebavedomie.

Tieto spomienky a poznatky sa vo mne zobudili, keď som stál pred úlohou uviesť Rómov na trh práce. Poviem to trochu jasnejšie, ako ich zapojiť do výroby. Najprv to boli Rómovia z mojej rodnej obce, potom z dediny, kamaráti, s ktorými som hrával. Neskôr poznanie v škole na SOU - odevnom, kde som sa s nimi stretával ako učiteľ a nakoniec dohoda s riaditeľom školy, že ich skúsime prijať do učebného pomeru a začať produkovať ako plne kvalifikované pracovné sily.

Dnes Stredná odborná škola L. Svobodu má viac ako 60 % žiakov Rómov a úzko spolupracuje s fabrikou, a tak spoločne pripravujeme a zabezpečujeme ich prípravu v rámci rekvalifikácie a pracovných návykov do výrobného procesu. Vo SVIKu pracujú rodiny Rómov a už aj ich deti, čo by malo v budúcnosti vytvoriť priestor na ich maximálnu stabilitu a vytvorenie bytových podmienok s garanciou zotrvania v pracovnom pomere.

Čo je predmetom projektu a čím chce osloviť?

1. Osvojiť si myšlienku - s t a r a ť s a s á m o s e b a - a tak nebyť odkázaný na štát a na iných.

2. Projekt počíta so zapojením najmladšej vrstvy Rómov do výrobného procesu, a tým brať zodpovednosť za výchovu vlastných potomkov.

3. Má za úlohu zmeniť ich doterajší denný režim a stereotyp každodenného života.

4. Má ukázať, že sa s nimi dá počítať v určitom čase ich života, tam, kde pôsobia v mestách a dedinách.

5. Podľa stupňa ich výkonnosti dôjde k prirodzenému triedeniu na autority, osobnosti, a to tak zo spoločenského, ako aj z pracovného života. Vyprofilujú sa autority vhodné na vedenie rómskych komunít.

Z hľadiska uplatnenia rómskej populácie, najmä pre dievčatá, je najvhodnejšie zamestnanie v konfekčnom priemysle. Ak zoberieme do úvahy, že ich uplatnenie vo verejných službách je takmer vylúčené. Ide o vylúčenie zo služieb ako je čašník, kuchárka, zdravotná sestra, predavačka a pod. Podľa tohto projektu koordinátor celkovej prípravy na ich budúci život je vo vytvorenom modelovom území vo Svidníku.

Financovanie sa uvažuje z fondov EÚ na riešenie rómskej problematiky a bude koordinované v meste pôsobenia odevnej fabriky, kde koordinačné centrum bude úzko spolupracovať s budúcim zamestnávateľom, a tak plniť jeho požiadavky na pokrytie prirodzenej fluktuácie a migrácie. To znamená, že bude úlohou koordinačného centra udržať doterajší stav zamestnanosti vo SVIKu. Na udržanie tohto stavu bude pravidelne sledovať migráciu a cielenou rekvalifikáciou na konkrétne pracoviská bude dodávať zaučených pracovníkov na operácie požadované budúcim zamestnávateľom. Koordinačné centrum spolupracuje s OÚP a sleduje vývoj zamestnanosti. V rámci základnej školskej dochádzky sleduje vývoj vedomostí v ZŠ, na základe čoho odporúča a odhaduje pravdepodobný výskyt pre SOU - odevné.

Selektívna forma prípravy bude odrážať stupeň ich pripravenosti do výrobného procesu, a tá sa bude skladať zo záučnej časti, ide o krátkodobé zaučovanie na štyri až šesť operácií. Žiačka neukončila základnú školu, vie čítať, písať, učí sa základné veci a návyky potrebné pre prácu v kolektíve.

Druhú skupinu tvorí dvojročný učebný pomer so znalosťou výroby ľahkého konfekčného výrobku - nohavíc.

V tretej skupine sú absolventi SOU a majú možnosti postupovať v štúdiu na zaradenie do budúceho výchovného procesu v rámci prípravy na vysokých školách a pod.

Ekonomika má viacero podôb. Je možné postupne vytvoriť samofinancovanie na základe predaja vlastnej produkcie priamo pre rómske komunity, a to deti v predškolskom veku, ktoré sú najviac postihnuté nedostatkom oblečenia, väčšinou chápané ako zbytočné.

Obchodnú činnosť zabezpečuje centrum spoločne so starostami jednotlivých obcí a so sociálnym odborom príslušných úradov v rámci okresu. Obchodných aktivistov robia samotní Rómovia v jednotlivých dedinách, a tak sa postupne učia obchodovaniu a biznisu. Materiál na výrobu je zabezpečovaný cez rómske nadácie. Výrobné strediská praktického vyučovania spracúvajú zvyšky textilného materiálu ako podlimitné zvyšky s cenou na kilogram ako textilný odpad. Rámec projektu je jedinečným návodom, ako zmeniť postavenie Rómov v spoločnosti a ich prípravu na život z hľadiska poznania ich každodenného života.

Je aktuálne počítať s Rómami ako s potenciálnym zdrojom pracovnej sily v oblasti konfekcie? V danom prípade je najvýhodnejšou školou a prípravou pre život práca a ešte raz práca. Nie je možné tento fakt nahradiť seminármi, prednáškami a teóriou, ktorú ovládajú len vyvolení z radov Rómov. Zásadou je priblížiť sa realite každodenného života a začať s nimi pracovať od detského veku s každou populáciou.

Tento projekt prináša návod na riešenie situácie Rómov umiestnených v detských domovoch, pripravovať ich na povinnosť starať sa o seba a svojich potomkov. V základných školách ich pripravovať na vyučenie sa v stavebných profesiách, ako je murár, stolár, tesár, elektrikár, kúrenár a pod. Takto vyučení jednotlivci budú postupne tvoriť stavebné skupiny, ktoré budú schopné plniť nenáročné typové projekty na ich bývanie.

V jednotlivých regiónoch na stredných odborných školách je potrebné vyučovať špecialistov v daných remeslách, ktorých tradícia je príznačná pre daný región. Je celkom reálne, že o päť rokov sa vytvoria stavebné skupiny schopné realizácie obytných priestorov v rámci myšlienky SAMI - SEBE alebo RÓMOVIA - RÓMOM. Vytvorenú spoločnosť nazvať ROMOR - v danom prípade to znamená, či to čítam spredu či zozadu, tak stále je to len RÓM.

(Ladislav Koudelka, generálny riaditeľ SVIK, s. r. o., Svidník na 165. mítingu Hospodárskeho klubu (NEF) 16. 12., publikované 17. 12. 2003)