Nebezpečný náklad

Už podľa vône knihy Berca Trnavca Odkaz v demižóne (Vydavateľstvo štúdio humoru a satiry) bolo hneď poznať, že je to nebezpečná literatúra, takpovediac nebezpečný náklad. Nemýlil som sa. Ilustroval ju grafik a humorista Bobo Pernecký. Berco, čiže Bartolomej, nebol tak ako rovnomenný mučeník zaživa stiahnutý z kože, ale vzhľadom na výber toho, čím sa rozhodol živiť, plahočil sa životom, ako sa dalo aj nedalo. Aj jeho poviedky, scénky a mnohé iné útvary, ktoré vytvoril, sú také groteskno-smutné. Vložil ich do prázdneho demižóna, aby sa ako odkaz plavili k čitateľom. Na jeho humoreskách je najsmutnejšie to, že v knihe miestami ťažko rozlíšite, čo z nich stvoril za starého režimu, a čo za toho nového, ktorý mal byť strašne radostný a mal priniesť šťastie nám všetkým, ktorých tí zlí mocipáni z minulosti o toto šťastie hnusne oberali. Nestalo sa tak a už sa ani nikdy nestane. Preto pred aj po revolúcii musí platiť, že „Mierou kvality vína je počet zavretých, ktorí pravdu po požití vína nahlas vyslovili“. Nezmyselné príbehy z tejto knihy sú vysoko pravdepodobné vďaka ľuďom, uprostred ktorých žijeme. Trnavcova kniha smutných humoresiek je rozdelená na dvanásť častí a každá z nich sa začína Bercovými výrokmi na tému o víne nazvanými Pravda vo víne 1-12. Berco Trnavec je v humore starý mazák. Práve sa vám to snaží dokázať svojím odkazom.

Miloš Drastich