Pribudli ďalšie

Rozporuplnú ekologickú bilanciu roka 2003 prezentovala nedávno vo Frankfurte nad Mohanom nemecká sekcia Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Na jednej strane sa do prvých troch z celkom deviatich tried červeného zoznamu najviac ohrozených druhov rastlín a živočíchov zaradilo o 1092 druhov viac ako vlani (teraz ich je 12 259). Podarilo sa však zaznamenať aj čiastkové úspechy pri ochrane vzácnych zvierat. S obavami sledoval WWF najmä znečisťovanie svetových morí ropou a nadmerný výlov rýb. Negatívom je skutočnosť, že pre pokračujúce pytliactvo žije v Ázii a Afrike už iba 13 000 z niekdajšieho milióna nosorožcov. Dramaticky sa znížil (z 30 000 na 1300) aj počet hrochov v Konžskej republike, ktoré sú lovené najmä pre svoje kly. V Nórsku zabili bezohľadní poľovníci toľko rysov, že vo voľnej prírode ich žije iba 350 kusov. Ropovody a ťažobné veže zasa ohrozujú východopacifického vráskavca sivého, ktorého populácia má necelých 100 jedincov.

Pozitívnym smerom sa podľa WWF uberá ochrana ľadového medveďa. Od podpísania príslušnej dohody v roku 1973 stúpol počet medveďov z 10 000 na 22 000. Darí sa pomáhať asi 300 000 delfínom a veľrybám, pretože jedenásť tichomorských štátov vyhlásilo oblasť s rozlohou 18 miliónov štvorcových kilometrov za ochrannú zónu. Chránené oblasti s plochou 33 400 štvorcových kilometrov vznikli aj pre čínsku pandu.

Ropa a ropné produkty najviac znečisťujú Severné a Baltické more. Do Severného mora vytečie v dôsledku nehôd tankerov a ilegálneho čistenia lodí ročne 260 000 ton ropy. Baltické more pojme každý rok 60 000 ton ropy. Do Stredozemného mora sa podľa štúdie WWF dostanú dokonca tri milióny ton ropy.

WWF varuje, že 75 percent stavov rýb trpí nadmerným výlovom alebo je zdecimovaných na existenčnú hranicu. Súčasne sa čoraz viac rýb produkuje v tzv. akvakultúrach. Paradoxom pritom je, že na kilogram akvakultúrnej ryby sa spotrebujú štyri kilogramy živej ryby.

(TASR)