Boli si blízki

Predchodcovia človeka boli zrejme veľmi dobrí umelci už pred 30 000 rokmi. Svedčí o tom nález troch figúrok z tohto obdobia vyrezaných s anatomickou presnosťou z mamutieho kla. Sošky vodného vtáka, konskej hlavy a napoly človeka a napoly zvieraťa boli objavené v jednej z jaskýň v švábskom predhorí Álp v juhozápadnom Nemecku. Je to doteraz najstarší doklad figuratívneho umenia v histórii ľudstva. Podľa nálezcu a archeológa z univerzity v Tübingenu Nicholasa Conarda dokazuje to význam kraja okolo horného toku Dunaja ako kultúrneho strediska v staršej dobe kamennej.

Tri do hladka ohmatané figúrky, ktoré merajú iba čosi nad dva centimetre, sú urobené s anatomickou presnosťou a remeselnou zručnosťou. Podľa skúšok boli vyrezané pred 30 000 až 33 000 rokmi. Ležali v jednej z jaskýň neďaleko Ulmu a budú zaradené do zbierky podobných 20 figúrok, nájdených v minulých rokoch v iných oblastiach Švábska.

Práve pred približne 30 000 rokmi sa ľudia začali zaoberať aj nástennými maľbami a z tejto doby pochádzajú napríklad aj vzácne kresby koní, levov a mamutov, objavené pred deviatimi rokmi v jaskyni Chauvet v južnom Francúzsku. Conard „svoje“ figúrky nepripisuje neandertálcom, ale predchodcom dnešného človeka, ktorí v dobe pred 30 000 rokmi postupovali z Afriky do Európy.

Archeológ Anthony Sinclair z univerzity v Liverpoole považuje figúrky z nemeckých jaskýň za nepochybne najstarší doklad figuratívneho umenia. Tí, ktorí ich vytvorili, ich pravdepodobne nepovažovali za umelecké, ale skôr kultové predmety. Práve vyhladený povrch svedčí vraj o tom, že sa s figúrkami zvierat veľmi často manipulovalo. Nech už je tak či onak, prví predchodcovia človeka v Európe sa nedopracovávali k umeniu postupne, ako sme sa domnievali, ale už na začiatku to boli veľmi kvalitní umelci, zdôrazňujú vedci.

(hdc)