Symboly našich vášní

Masky boli odpradávna symbolom tajomstva. Ich európsku tradíciu vytvára po stáročia benátsky festival. Vznešené, hoci prázdne škrabošky, zahaľovali tvár i vlasy. Či sa za nimi ukrývala láska, nenávisť, škaredosť či krása, záležalo iba na fantázii. A potom prišli masky pitvorné a v podstate agresívne. Predurčovali charakter svojho nositeľa. Sú to masky komedie dell´arte.

Vznikli v 16. storočí v Taliansku. Komedia dell´arte mala tú vzácnu vlastnosť, že dokázala uspokojiť intelektuála i primitíva zároveň. Talianske nárečia nahrávali rôznym slovným hračkám a obratom, majstri scenárov ich dokázali doviesť ad absurdum. Herci však hrali pre publikum, ktoré rôzne slovné nuancie nechápalo a zložitejší dej by ho nudil. A tak divadelníci vkladali do hier komické vsuvky. Publikum takúto formu komiky milovalo. Zo začiatku z gagov sršalo drsné násilie, úspech u publika mali aj pornografické „kejkle“. „Komédia“ nepredvádzala zložitý vývoj postáv. Divák sa zabával tým, že všetci uviazli v neprehľadnej situácii. Zápletka plná podvodov, nedorozumení a „prevlekov“ bola zámerná a všetci sa tešili na nečakané rozuzlenie.

V každej „komédii“ vystupovali postavy s pevne daným charakterom a škraboškou na tvári. Z pozície hlupákov si mohli dovoliť veľa. Postavám sa hovorilo masky. To ony zvýrazňovali rysy tváre, napovedali, ktorú postavu bude herec hrať. Boli dôležitejšie ako kostýmy a kulisy.

Sú masky komedie dell´arte snobským prežitkom? Bez tváre zostávajú azda ozdobným, neživým predmetom. Sú však ľudské vášne, chamtivosť či naivná láska a úskoky v dnešnom čase mŕtve? Naopak..., a tak komedie dell´arte nezomrela. Hrá sa na javisku, ale čoraz častejšie v reálnom živote - pravda bez tých divadelných masiek.