Pozor, nezamieňajte...

Iba málo rekvizít je tak neochvejne spojených s oslavami Nového roku ako šampanské. Ibaže nie na každej oslave sa ale bude piť pravé šampanské a nie každý vie, aká zložitá procedúra vedie k vínu, ktoré bude už o niekoľko hodín preliate hrdlom. Označením Champagne jasne vyznačeným na vinete sa môžu pýšiť iba značky vypestované v rovnomennom východofrancúzskom kraji. A ani to nestačí: musia byť vypestované na asi 35 000 hektároch viníc potvrdených zákonom z roku 1951. Zopakujme si, že len asi 10 percent šumivých vín vyprodukovaných vo Francúzsku sú šampanské a všetky ostatné sú crémanty a ďalšie regionálne varianty „bubliniek“. Šampanské môže byť namiešané iba z odrôd bieleho vína chardonnay a červených pinot noir a pinot meunier. Od iných vín sa odlišuje i tým, že nemusí mať ročníky: keď nie je zber prvotriedny, namieša sa so starším vínom.

Za pôvodcu šampanského býva označovaný Dom Pérignon, ktorý bol koncom 17. storočia sklepníkom benediktínskeho kláštora v Hautvilliers u Épernay. Dnes sa odborníci zhodujú na tom, že prvé šumivé víno vzniklo zrejme náhodou, ale Dom Pérignon rozhodne celú technológiu prepracoval natoľko, že získalo „meno“. Šampanské nahradilo v Champagne dovtedajšie bežné biele víno. Rozhodne sa zaslúžil o to, že magicky znejúce mená značiek ako Mumm, Taittinger, Pommery, Piper-Heidseick, Mercier, Laurent-Perrier alebo Veuve Cliquot priniesli kraju prosperitu. Ďalším určujúcim ukazovateľom pravého šampanského je totiž cena, ktorá sa iba zriedkavo dostane pod sto frankov za fľašu.

Rituálom je nielen samotné pitie tohto lahodného moku, ale aj otváranie fľaše. Znalci odporúčajú držať zátku a točiť fľašou (nie opačne). Skutoční odvážlivci si môžu vyskúšať spôsob nazvaný „sabrer le Champagne“, ktorý vynašli dôstojníci francúzskej jazdy. Pri ňom sa také „drobnosti“ ako zátka neberú do úvahy a hrdlo sa jednoducho „zrazí“ šabľou (sabre).