Náhrada príjmu pri dočasnej PN

Dňa 30. októbra 2003 sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na zákone o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2004.

I. Predmet zákona

Týmto zákonom sa upravujú podmienky nároku a poskytovania náhrady príjmu (mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu) pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

II. Pojem zamestnanec

Zamestnancom sa rozumejú subjekty uvedené v § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorými je:

a) fyzická osoba v pracovnom pomere podľa § 11 Zákonníka práce,

b) fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

c) fyzická osoba v služobnom pomere napr. podľa zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

d) člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu podľa § 226 ods. 2 Obchodného zákonníka,

e) ústavný činiteľ podľa zákona NR SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a verejný ochranca práv podľa zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z.,

f) predseda vyššieho územného celku podľa zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení zákona č. 445/2001 Z. z., starosta obce podľa zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, starosta mestskej časti v Bratislave, starosta mestskej časti v Košiciach a primátor mesta,

g) poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,

h) doktorand v dennej forme doktorandského štúdia podľa § 54 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

i) pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti podľa § 29 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 450/2000 Z. z.

j) fyzická osoba vo výkone väzby podľa zákona NR SR č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 451/2002 Z. z. a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody podľa zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, ak sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác podľa § 29a ods. 1 zákona č. 59/1965 Zb. v znení zákona č. 451/2002 Z. z., ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia SR počas obdobia určeného zamestnávateľom, pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, neustanovuje inak.

Z uvedeného vyplýva, že náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa tohto zákona sa neposkytuje samostatne zárobkovo činným osobám a osobám dobrovoľne nemocensky poisteným.

III. Podmienky nároku na náhradu príjmu

Základnou podmienkou pre vznik nároku na poskytovanie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je existencia sociálnej udalosti - teda choroba alebo úraz pre výkon doterajšej činnosti zamestnanca alebo nariadené karanténne opatrenie podľa zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona č. 251/1997 Z. z.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca nahrádza zamestnancovi mzdu, plat, odmenu za prácu alebo služobný príjem. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec nepracuje a nemá príjem, čiže nemá nárok na mzdu, plat, odmenu za prácu, ani na služobný príjem. Z toho vyplýva, že ďalšou podmienkou nároku na náhradu príjmu je strata zárobku.

IV. Trvanie nároku na náhradu príjmu

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ, ktorým sa rozumejú subjekty uvedené v § 7 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, teda:

a) fyzická alebo právnická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere,

b) služobný úrad,

c) služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom fyzická osoba vykonáva štátnu službu,

d) družstvo,

e) orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho mandátu alebo funkcie a pre verejného ochrancu práv Kancelária verejného ochrancu práv,

f) vyšší územný celok, obec, mestská časť v Bratislave, mestská časť v Košiciach a mesto,

g) právnická osoba, v ktorej doktorand vykonáva doktorandské štúdium,

h) vyšší územný celok alebo obec, ktorý zriadil zariadenie pestúnskej starostlivosti,

i) ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody.

Právnická osoba je zamestnávateľom, ak jej sídlo alebo adresa jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky.

Fyzická osoba je zamestnávateľom, ak má na území Slovenskej republiky

a) trvalý pobyt,

b) povolenie na prechodný pobyt podľa § 17 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

c) povolenie na trvalý pobyt podľa § 34 zákona č. 48/2002 Z. z.

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti až do jej skončenia, najdlhšie však do uplynutia desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. V prípade dlhšieho trvania dočasnej pracovnej neschopnosti ako desať kalendárnych dní, od 11. dňa jej trvania, zamestnancovi vypláca dávku nemocenského poistenia, a to nemocenské Sociálna poisťovňa.

V. Výška náhrady príjmu

1. Denný vymeriavací základ

Výška náhrady príjmu sa určuje z denného vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa § 55 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, teda z podielu súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom (zamestnancom) v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Príklad č.1: Zamestnanec sa stal práceneschopný od 7. 1. 2004. Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 1. 1. 2003 do 31. 12. 2003. Poistné na nemocenské poistenie v tomto období platil z vymeriavacieho základu v sume 10 000 Sk mesačne. Denný vymeriavací základ má vo výške 328,7671 Sk.

Výpočet: (10 000 x 12) : 365 = 328,76712, teda zaokrúhlene 328, 7671 Sk

2. Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca je rozhodujúce obdobie podľa § 54 zákona č. 461/2003 Z. z., čiže kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Príklad č. 2: Zamestnankyňa je v pracovnom pomere u zamestnávateľa od 1. 2. 2002. Dňa 15. 1. 2004 sa stala práceneschopnou. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu v jej prípade je obdobie od 1. 1. 2003 do 31. 12. 2003.

V prípade, ak zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka.

Príklad č. 3: Zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru od 1. 7. 2003. V prípade, ak sa stane práceneschopný v roku 2004, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu v jeho prípade je obdobie od 1. 7. 2003 do 31. 12. 2003.

Ak zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Príklad č. 4: Zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru od 1. 1. 2004. V prípade, ak sa stane práceneschopný od 15. 3. 2004, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu v jeho prípade bude obdobie od 1. 1. 2004 do 29. 2. 2004.

Ak zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Príklad č. 5: Zamestnankyňa nastúpi do zamestnania od 1. 1. 2004. V prípade, ak sa stane práceneschopná 29. 1. 2004, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu v jej prípade je obdobie od 1. 1. 2004 do 28. 1. 2004.

V prípade, ak nárok na náhradu príjmu vznikol v ochrannej lehote, ktorá je 42 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia (napr. po skončení pracovného pomeru, skončení štátnozamestnaneckého pomeru, zániku pracovného vzťahu k družstvu, zániku mandátu, po dni, ktorým doktorand prestal byť doktorandom a po dni vyradenia z práce v prípade výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody), rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

Príklad č. 6: Zamestnanec ukončil pracovný pomer 31. 12. 2003. V prípade, ak sa stane práceneschopný 15. 1. 2004, teda 15. deň v ochrannej lehote, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu v jeho prípade je obdobie od 1. 1. 2003 do 31. 12. 2003.

Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré nie je povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie podľa § 140 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, napríklad

1. obdobie, po ktoré sa poskytuje materské,

2. obdobie, po ktoré sa poskytuje rodičovský príspevok, ak zamestnanec nevykonáva zárobkovú činnosť,

3. od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie však do desiateho dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti v tomto období trvá, ako aj

4. obdobie, počas ktorého sa vykonáva základná služba, náhradná služba alebo zdokonaľovacia služba v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a civilná služba.

Výška náhrady príjmu predstavuje:

- za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa § 55 zákona č. 461/2003 Z. z.,

- za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti , teda od štvrtého do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Príklad výpočtu č. 7: Zamestnanec bol odmeňovaný vo výške minimálnej mzdy, čiže od 1. 1. 2003 do 30. 9. 2003 mal mzdu vo výške 5570 Sk mesačne a od 1. 10. 2003 vo výške 6080 Sk mesačne. Celý rok bol zdravý a nemal žiadne vylúčené obdobia.

5570 x 9 = 50 130

6080 x 3 = 18 240

(50 130 + 18 240) : 365 = 68 370 : 365 = 187,31507

Zamestnanec má denný vymeriavací základ vo výške 187,31507 Sk, zaokrúhlene 187,3150 Sk.

25 % zo sumy 187,3151 je 46,8275.

46,8288 x 3 = 140,48625

Za prvé tri dni má zamestnanec nárok na náhradu príjmu vo výške 140, 48625 Sk.

55 % zo sumy 187,3151 je 103,02325

103,0234 x 7 = 721,16275

Za sedem dní pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu vo výške 721,16275 Sk.

140,4864 + 721,16314 = 861,649, t.j. zaokrúhlene 862 Sk.

V prípade, ak pracovná neschopnosť trvá desať kalendárnych dní, zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi počas pracovnej neschopnosti náhradu príjmu vo výške cca 862 Sk.

Príklad č. 8: Zamestnanec v roku 2003 bol pracovne neschopný 35 dní. Mzdu mal vo výške 10 000 Sk mesačne.

10 000 x 12 = 120 000

120 000 : (365 – 35) = 120 000 : 330 = 363,63636

Denný vymeriavací základ tohto zamestnanca je vo výške 363,63636 Sk.

25 % zo sumy 363,63636 je v sume 90,90909

90,9090 x 3 = 272,727

55 % zo sumy 363,63636 je v sume 199,99997

199,9997 x 7 = 1399,9979

súčet je 1399,9979 + 272,727 = 1 672,7249 Sk zaokrúhlene

V prípade, ak zamestnancovi trvá pracovná neschopnosť v dĺžke 10 dní, má nárok na náhradu príjmu vo výške 1673 Sk.

V kolektívnej zmluve uzatvorenej podľa zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca.

VI. Vylúčenie nároku na náhradu príjmu

Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu v prípade, ak

1. počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na

- nemocenské podľa § 34 ods. 2 a § 59 ods. 2 a ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.,

- materské podľa zákona č. 461/2003 Z. z.,

- rodičovský príspevok podľa zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku, uvedené však neplatí, ak zamestnanec poberá rodičovský príspevok vo výške 1200 Sk mesačne,

2. ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,

3. ak porušil liečebný režim určený lekárom, odo dňa porušenia liečebného režimu,

4. počas obdobia výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a počas obdobia výkonu civilnej služby,

5. ak sa stal dočasne práceneschopným po troch dňoch od skončenia výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby a zamestnanec nezačal vykonávať činnosť zamestnanca.

VII. Zánik nároku na náhradu príjmu

Nárok na náhradu príjmu zaniká zamestnankyni, ktorá je v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom dočasne práceneschopná a vznikol jej nárok na materské.

VIII. Povinnosti zamestnanca

Zamestnanec si nárok na náhradu príjmu uplatňuje u svojho zamestnávateľa na základe predloženia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej podľa § 37 zákona NR SR č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona č. 251/1997 Z. z.

Zamestnanec má povinnosť preukázať zamestnávateľovi všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu. Je povinný v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu, dodržiavať liečebný režim, ktorý mu určí lekár podľa § 6 ods. 3 písm. b) zákona NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.

IX. Práva zamestnávateľa

Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či dočasne práceneschopný zamestnanec dodržiava liečebný režim. Má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne

X. Výplata náhrady príjmu

Náhrada príjmu sa vypláca vo výplatných termínoch, ktoré sú určené na výplatu mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu príjmu. Suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor. Nárok na náhradu príjmu sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý patrí.

Spory, ktoré vzniknú v súvislosti s aplikáciou tohto zákona, rozhodujú súdy.

Nároky, ktoré vznikli z dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca pred 1. 1. 2004, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003, t. j. podľa zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného vyplýva, že uvedený zákon sa aplikuje na posudzovanie nárokov na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vzniknutej od účinnosti tohto zákona, t. j. od 1. januára 2004.

JUDr. Z. Macková, PhD.