S NAJVÄČŠÍM OHLASOM

(Ronald Weiser a Ladislav Koudelka)

Aký bol 2003. rok? To je otázka, na ktorú práve v posledných dňoch každého decembra odpovedajú komentátori - analytici a potom na Nový rok hlavy štátov, resp. politické a duchovné veličiny. V Hd sme už k odchádzajúcemu roku povedali takmer všetko. Bol a o niekoľko hodín sa skončí. Nebol z tých pokojných, ale s troškou optimizmu by sa o ňom dalo povedať, že bol aspoň nádejný. Predovšetkým z hľadiska proklamácií a sľubov vládnej moci. Aký bol však reálne, tak na to dá najpravdivejšiu odpoveď hospodársky a sociálny vývoj a, samozrejme, vnútropolitické udalosti už v 1. polroku roku 2004. V posledný deň roka vám ponúkame priam ako potvrdenku o jeho nádejnosti myšlienky od dvoch autorov, ktorí vyvolali azda najväčší čitateľský ohlas. Prvým je veľvyslanec Spojených štátov R. Weiser, ktorý sa 30. apríla prihovoril členom Hospodárskeho klubu (NEF) tak, že mnohí účastníci mítingu ho označili za najväčšieho zahraničného Slováka. Domácim autorom číslo jeden sa stal L. Koudelka, generálny riaditeľ SVIK Svidník, ktorý sa podelil s klubovou komunitou 16. decembra s vlastnými poznatkami, resp. riešeniami a takmer neuveriteľnými výsledkami zamestnanosti rómskych žien.

Bolo to najpriateľskejšie stretnutie prezidentov

Je pre mňa cťou byť tu dnes s vami a vnímať opätovne, že vzdávate poctu nášmu prezidentovi G. W. Bushovi. Osobitnú radosť mám však z vášho daru, ktorým je prenádherná váza. Inde by ju naplnili možno slivovicou, ale, našťastie, sme v Bratislave a máme príležitosť komunikovať.

Spojené štáty prešli dlhú cestu odvtedy, keď sa rozhodlo o Iraku. Stalo sa tak pred štyrmi - piatimi mesiacmi, a len preto, aby sa stabilizoval mier a odstránili hrozby, ktoré tak veľmi - veľmi zaťažovali svet. Veľmi oceňujeme podporu, ktorej sa nám dostalo od Slovenskej republiky. Táto podpora alebo svojím spôsobom poďakovanie za túto podporu významne ovplyvnilo nedávnu návštevu vášho prezidenta u G. W. Busha, na ktorej som sa zúčastnil. Ďalšia návšteva by sa mala konať do deviatich mesiacov. To je dosť nezvyčajné. Potvrdzuje to obrovskú úctu, s akou Spojené štáty vnímajú Slovenskú republiku. Vrátim sa k tejto návšteve, pretože bola mimoriadna.

(...) Do Bieleho domu som prišiel ešte pred príchodom vášho prezidenta, aby som informoval prezidenta, ministra zahraničných vecí a poradkyňu pre národnú bezpečnosť C. Riceovú a iných. Toto stretnutie malo byť v prezidentovej pracovni, ale boli sme pozvaní do vedľajšej miestnosti, aby sme videli televízne zábery z Bagdadu. Boli na nich naši vojaci, ktorí sa usilovali strhnúť sochu Saddáma Husajna. Prezident sa spýtal, prečo to nerobia Iračania. Vysvetlilo sa, že to síce skúšali, ale neuspeli, takže naši pomáhali v boji so sochou diktátora. Potom sa prezident spýtal, prečo tam nie je viac Iračanov. Ďalší záber potvrdil, že v predchádzajúcich boli mimo. Keď mu však povedali, že prišiel prezident R. Schuster, tak reagoval takto: nášho priateľa predsa nemôžeme nechať čakať.

(...) Stretnutia nášho prezidenta s inými prezidentmi bývajú spravidla dvadsaťminútové. Toto trvalo až štyridsať minút. Bolo veľmi vrúcne, priateľské a s diskusiou o záležitostiach svetového vývoja. George W. Bush sa snažil zistiť názory slovenského prezidenta a rovnako aj slovenský prezident. Po stretnutí, keď odišiel prezident R. Schuster na tlačovú konferenciu, som bol niekoľko minút s naším prezidentom a sledovali sme pád sochy. Dalo by sa povedať, že slovenský prezident prišiel na návštevu do Bieleho domu vo významnom dejinnom momente. Napriek tomu, že jej načasovanie bolo vynikajúce, tak vrúcnosť, ktorá sa prejavila počas stretnutia, naozaj odrážala úprimnosť vzťahov medzi našimi štátmi. Po skončení stretnutia prezident G. W. Bush poznamenal pred reportérom Washington Times, že to bolo stretnutie priateľov. Je fakt, že ho hodnotil ako najpriateľskejšie stretnutie, ktoré kedy absolvoval. Už som to viac ráz povedal, ale je to niečo úžasné, aby takéto niečo povedal práve náš prezident USA.

(...) Som veľmi hrdý, že som zástupcom USA tu v SR. Som hrdý, že pôsobím v krajine, ktorá preukázala takú silu, ale aj takú neochvejnosť v postojoch vtedy, keď boli rôzne tlaky z iných strán a z konkrétnych európskych štátov. Naďalej pokračovala v priateľstve, v partnerstve, bola spojencom, na čo, ako povedal pán prezident G. W. Bush, sa nikdy nezabudne.

R. Weiser v príhovore k členom Hospodárskeho klubu (NEF) 30. apríla, publikované 2. mája 2003