Tretina si pamätá polstoročie

Žiadosti už neprichádzali, ľudia sa boja, či pôžičku dokážu splácať

Na Slovensku máme dve tretiny domov a bytových domov starších ako 50 rokov. Napriek tomu priam hriešne zanedbávame ich obnovu a údržbu. Dôvodom je nielen insolventnosť mnohých vlastníkov domov, ale aj nižšia aktivita štátu. Ten sa nedostatočne angažuje nielen v podpore obnovy bytového fondu, ale neraz aj priamo rozvoja bývania. Pozitívnu úlohu tu zohráva okrem stavebných sporiteľní najmä Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB). Od nového roka sa v jeho činnosti pri poskytovaní pôžičiek občanom menia viaceré pravidlá. Navštívili sme preto predsedu fondu Zoltána Kásu, ktorý na okraj ukončeného 2003. roka okrem iného zdôraznil: „Činnosť Štátneho fondu rozvoja bývania možno v roku 2003 skutočne hodnotiť pozitívne. Za môjho päťročného pôsobenia vo fonde sa ešte nestalo, aby sme mali prakticky celý rok financie na pôžičky pre záujemcov o bývanie. Na druhej strane na mňa prekvapujúco zapôsobil fakt, že koncom augusta nám prechodne takmer prestali prichádzať žiadosti o pôžičky. Po analýze sme dospeli k tomu, že ľudia začali mať nižší záujem o kúpu či výstavbu nového bytu, pretože avizované výrazné zvyšovanie cien od 1. januára začalo vyvolávať obavy o splácanie pôžičiek. Rozpočet ŠFRB na rok 2003, plánovaný v objeme 2,8 mld. Sk, sa k 4. decembru naplnil, keď sme presne toľko aj spotrebovali. V závere roka sme vrátili iba 55 žiadostí o pôžičky, kým v minulosti to boli tisícky žiadostí. Tradične najväčší záujem bol o program výstavby bytov

pre mladých,

kde fond schválil 3710 žiadostí v celkovej sume takmer 2,5 mld. Sk. Nasledoval program výstavby v rodinnom dome, kde sme zaevidovali 404 žiadostí. Až štvornásobne v porovnaní s rokom 2002 sa zvýšili zdroje, ktoré fond poskytol na obnovu bytových domov, postavených najmä panelovou technológiou. Hodnota zdrojov na vybavenie 87 schválených žiadostí dosiahla 191 mil. Sk. Činnosť ŠFRB v budúcom roku výrazne ovplyvní nová vyhláška, ktorú by mala vláda schváliť začiatkom januára 2004. Na kúpu nového bytu alebo rodinného domu budeme môcť dostať zo ŠFRB o 300-tisíc viac než doteraz. Vo vyhláške sa uvažuje so zvýšením pôžičky od štátu na milión korún.“ Zoltán Kása zatiaľ nechcel vravieť o všetkých konkrétnych číslach: „ŠFRB musí v tomto roku splatiť pôžičku, ktorú sme si zobrali vo výške 1,1 mld. Sk. Toto bremeno splatíme, pretože máme na to vytvorené financie. Priamo na podporu bývania v roku 2004 je určených 3,1 mld. Sk. Okrem podpory individuálnych záujemcov o byty začneme opäť podporovať výstavbu nájomných bytov tak, ako je to v celej Európe. Ovplyvní to však suma, ktorú ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja určí na podporu nájomného bývania. Myslím si, že by mohla dosiahnuť 1,2 mld. Sk. Výrazne chceme tiež

podporiť obnovu

bytových domov a rodinných domov najmä z hľadiska eliminovania zvyšovania cien energie. Výrazne chceme zlepšiť podmienky napríklad pri zatepľovaní, keď z pôvodných 1800 Sk navrhujeme poskytnúť na zatepľovanie až 7600 Sk. Druhým výrazne pozitívnym krokom by mala byť podpora kúpy novostavby. Inými slovami, chceme, aby občania nemuseli znášať riziko pri výstavbe domov malými s. r. o., ktoré môžu počas výstavby zaniknúť. Hotové byty si potom občania budú môcť bez problémov kúpiť. Musí to však schváliť vláda.“ Od 1. januára 2004 sa bude podpora zo ŠFRB poskytovať na výstavbu a kúpu bytu alebo rodinného domu a na obnovu a modernizáciu bytovej budovy. O príspevok budú môcť požiadať nielen občania s príjmom, ale aj právnické osoby, ďalej obce, neziskové organizácie a spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zoltán Kása: „Pri fyzických osobách je rozhodujúcou podmienkou výška príjmu, ktorý nesmie byť vyšší ako 3,5-násobok

životného minima,

čiže nižší než 14 735 Sk. Po odpočítaní splátok však musí žiadateľovi zostať 1,3-násobok životného minima, teda 5473 Sk. Čas splácania je najviac tridsať rokov a úroková sadzba počas celej dĺžky splácania je 2,6-percentná. Vybavovanie príspevku však bude od januára zložitejšie. Kým teraz vybavuje žiadosti spolu s vyplácaním okresný úrad, po novom sa budú žiadosti podávať na mestských úradoch a peniaze sa budú žiadať na krajských úradoch. Zo ŠFRB sme žiadali, aby pracovníci s okresnou pôsobnosťou na podávanie žiadostí mohli faktúry aj vyplácať. Dostali sme však odpoveď, že to nie je možné, že to musí byť na krajskom úrade. Je to pomýlené nariadenie, pretože krajský úrad, ktorý bude zodpovedný za finančné otázky, určite môže poveriť pracovníka v regióne (v meste či obci) aj preplácaním faktúr a dôsledne ho kontrolovať. Takto budú mnohí žiadatelia kvôli predloženiu a preplateniu faktúr cestovať stovky kilometrov na krajský úrad a naspäť. Hlavne, že stále počúvame, ako sa výkon štátnej moci približuje k občanom. Zmena totiž súvisí s reorganizáciou orgánov štátnej moci, pretože od januára 2004 sa rušia okresné úrady a na krajských úradoch vzniknú nové stavebné úrady.“

Jozef Kunik