Cenami to zaplatia nevinní

Zdraženie mäsa ako dôsledok choroby šialených kráv v EÚ

V rámci domácej výroby bravčového mäsa si samozásobitelia na Slovensku vychovajú ošípané, z ktorých býva ročne okolo 11-tisíc ton mäsa. Nie je to zanedbateľné množstvo, pretože z celkovej produkcie bravčoviny u nás to predstavuje šesť až sedem percent. Toto množstvo je však len kvalifikovaným odhadom pracovníkov Zväzu mäsiarov, pričom skutočná domáca produkcia môže byť aj o niečo vyššia.

Práve v týchto týždňoch si ľudia na vidieku prilepšujú z vlastných zásob, keď v mnohých domácnostiach mali a ešte aj budú mať zakáľačky. Z nich sa neraz ujde aj príbuzným v mestách. Aj z tohto dôvodu v januári a februári klesá na Slovensku odbyt bravčového mäsa. Samozásobovanie sa oproti minulosti výraznejšie nezvýšilo, ale rok 2004 môže byť aj v tomto prelomovým, pretože mnoho ľudí bude hľadať náhradný či doplnkový zdroj príjmov. Vstupom Slovenska do Európskej únie sa však podmienky na túto činnosť výrazne zmenia a sprísnia. Napríklad, majiteľ dvoch ošípaných už bude oficiálne považovaný za farmára, ktorý tak musí splniť stanovené kritériá. Vzhľadom na tradície samozásobovania slovenských domácností sa preto dá očakávať masívne porušovanie zásad Európskej únie v tejto oblasti, pretože väčšina drobnochovateľov

nebude ochotná

nechať zvieratá registrovať a označovať. Podľa cenzusu fariem na Slovensku, ktorý bol približne pred tromi rokmi, sa zistilo, že až osem z desiatich domácností na vidieku má nejakú poľnohospodársku aktivitu. Zdraženie života, ktoré náš očakáva v nasledujúcom roku, povzbudí neoficiálny obchod medzi vidiekom a mestom. K tomu prispeje aj očakávaný rast cien mäsa v predajniach, spôsobený viacerými faktormi. Dôvodom sú najmä výkyvy v úrode obilnín, zapríčinené nepriaznivým počasím, očakávaný zákaz skrmovania mäsokostných múčok u všetkých hospodárskych zvierat, ktorý EÚ zavádza od januára budúceho roku a v neposlednom rade aj celkový postoj štátu k problémom domácich agropodnikateľov. Tým sa výrazne zvýšia náklady našich producentov hydiny, ošípaných i hovädzieho dobytka. V konečnom dôsledku to vyvolá tlak na zvýšenie cien mäsa a výrobkov. Naši, ale napríklad aj českí farmári spomínané opatrenie EÚ považujú za nezmyselné a hovoria, že únia chce urobiť z niektorých hospodárskych zvierat čistých bylinožravcov. Brusel totiž rozhodol, že mäsokostné múčky sa nesmú používať do krmív ani zo zdravých častí zvierat. Kritika tohto rozhodnutia sa ozýva aj od mnohých farmárov v Európe. Veď

akú má logiku

skutočnosť, že človek môže konzumovať napríklad klobásu, ale z toho istého zvieraťa vyrobená múčka sa už ošípaným, dobytku, či hydine nebude môcť dávať? Ukazuje sa, že takéto rozhodnutie je skôr politické ako odborné a mnohí veria, že bude korigované. Chovatelia zvierat budú musieť múčky nahradiť drahšími sójovými krmivami, najmä sójovým šrotom, ktorý sa na Slovensko prevažne dováža. Okrem toho sa chovateľom i spracovateľom mäsa zvýšia náklady na likvidovanie živočíšnych odpadov. Kafilérie už nebudú môcť zarábať na predaji mäsokostných múčok, a tak za likvidáciu odpadov pýtajú od ich producentov vyššie poplatky. Niektorí chovatelia a výrobcovia mäsových produktov to riešia lepším využívaním zvyškov zvierat, s ktorými obchodujú a znižujú si tak svoje straty. Slovenské kafilérie pre budúci rok už pýtajú platby za likvidáciu odpadov vo výške od 5,50 až do 9,50 Sk za kilogram. Zákaz skrmovania múčok citlivo vníma aj minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon, ale zároveň naznačuje možnosť jeho neskoršieho zrušenia. „Je to finančne natoľko náročne, že podľa samotných predstaviteľov EÚ sa to bude musieť prehodnotiť. Je možné, že od polovice budúceho roka by sa múčky začali opäť skrmovať. Ale nebudú môcť obsahovať hovädzie bielkoviny,“ povedal. Minister vychádzal aj z nedávnych rokovaní s luxemburskými rezortnými partnermi, počas ktorých sa dozvedel, že úplný zákaz

skrmovania múčok

môže byť po istom čase prehodnotený. Aj českí poľnohospodári chcú naďalej kŕmiť zvieratá týmto živočíšnym produktom. Žiadajú preto výnimku zo zákazu Európskej únie, a to aj napriek tomu, že jej udelenie by zrejme znamenalo zákaz vývozu českého mäsa na európsky trh. Spracovatelia mäsa túto požiadavku považujú za nebezpečnú. Chovatelia nesmú múčku používať kvôli obavám z tzv. choroby šialených kráv (BSE), ktorá je „produktom“ štátov vyspelej Európy. Náklady na likvidovanie a predchádzanie tejto chorobe dosiahli doteraz v západnej Európe okolo 92 mld. EUR. Uvádza sa to v správe Európskeho združenia chovateľov zvierat (EAAP). BSE je doteraz najnákladnejšou chorobou hovädzieho dobytka a straty, ktoré spôsobila, sú ekvivalentnom ceny hovädzieho mäsa, ktoré Írsko exportovalo za posledných 90 rokov. Alebo, škody spôsobené touto chorobou dosiahli takmer 90 % objemu ročného rozpočtu EÚ (!). Hoci BSE

obletela svet

a najnovšie ju zaznamenali aj v USA. Krajiny západnej Európy a najmä Veľká Británia pocítili jej dôsledky najsilnejšie. Choroba sa objavila aj na Slovensku, kam bola s najväčšou pravdepodobnosťou zavlečená z únie. Napriek tomu sa Slovensko neuchádza o kompenzáciu strát. Dôsledkom však bude aj očakávané zvyšovanie cien mäsa na našom trhu, čo zaplatia spotrebitelia alebo podnikatelia. Tí nemusia cenový rast a následné možné zníženie spotreby tejto potraviny ekonomicky prežiť.

Vladimír Turanský

Slovensko nedováža z USA, kde v utorok oznámili prvý prípad tzv. choroby šialených kráv, hovädzie mäso, takže nie je potrebné zavádzať žiadne mimoriadne opatrenia. Vedúci kancelárie Ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR Martin Chudý uviedol, že USA budú automaticky zaradené do zoznamu krajín s výskytom BSE.