„Logika“ pouličného násilia

Politici tieto akcie označujú za pojazdný cirkus. Oni sami razia rovnaký termín pre politikov. Reč je o bojovníkoch proti globalizácii. Čo sú zač? Kde sa vzali? Vlna násilných demonštrácií sa opakuje so železnou pravidelnosťou. Situácia na prvý pohľad pripomína koniec 60. rokov, keď západnou Európou a Spojenými štátmi otriasla vlna protivládnych demonštrácií, na ktorých sa zúčastnili predovšetkým mladí ľudia. Dnes je však situácia celkom iná. Hnutie, ktoré sa v poslednom čase tak výrazne presadzuje, má do masovosti šesťdesiatych rokov pomerne ďaleko. Najviac demonštrantov, 50-tisíc, protestovalo v roku 1998 v Birminghame, rovnaké množstvo sa zišlo o dva roky neskôr v Nice, 40-tisíc sa búrilo v decembri 1999 v Seattle. Účasť na ostatných akciách väčšinou nepresiahla 20-tisíc. Spoločný je iba odpor proti konzumnej spoločnosti. Paradoxné je, že mnoho demonštrantov sa túži do spoločnosti konzumu zaradiť. Narážajú však na nedostupnosť týchto statkov.

Planéta, na ktorej traja najbohatší muži Spojených štátov nazhŕňali podľa Svetovej banky viac bohatstva ako predstavuje spoločné HDP 48 najchudobnejších krajín sveta s tromi štvrtinami miliardy obyvateľov, má za sebou ďalšie

globalizačné koleso

na mrazivom štadióne slnečnej sústavy. Zatiaľ čo ekonomická globalizácia priniesla USA už deväť rokov nepretržitej expanzie hospodárstva a skromnejší, hoci tiež vytrvalý rast krajín Európskej únie, Ázia vrátane Japonska, Latinská Amerika, Rusko a pravdaže tradične aj Afrika zápasili o elimináciu jej tragických dôsledkov z predchádzajúcich dvoch rokov. Súčasťou globalizačnej kruciálnosti sa nedávno stali doteraz nevídané megafúzie nadnárodných firiem v bankovníctve, poisťovníctve, telekomunikáciách, automobilovom i chemickom priemysle, ktoré vyrábajú ďalšie státisíce nezamestnaných. Vlastne bez povšimnutia protimonopolných ustanovizní. Na sociálne necitlivý neoliberálny kurz prechádzajú aj viaceré sociálnodemokratické vlády v Európe, ktoré to nazvali svojou programovou modernizáciou - ako ukázalo Nemecko, bez pochopenia voličov. V poučenejšom svete sa

čoraz hlasnejšie

ozýva, že globalizácia nesmie byť len stráviteľnejším termínom pre amerikanizáciu či westernizáciu, ale musí sa postaviť na bázu homogenizácie, vzájomnej integrácie rôznych ekonomických a sociálnych predností. Rok, ktorý je za nami, nás aj poučil, že ekonomika nie je jedinou sférou globalizačného procesu. Ekonomika je len odrazový mostík pre hlbšie zjednotenie sveta v mene formálnej, mediálne manipulovanej, virtuálnej demokracie.

Globalizácia je dobrá myšlienka, ale nemožno ju postaviť na ideológii bezhraničného voľného trhu. G. Soros nedávno vyhlásil, že je síce správne, že súkromná podnikateľská sféra mnohonásobne predstihuje štát, nie je to však pravda pri produkcii verejných statkov, medzi ktoré zaratúva nielen zdravotníctvo, ale aj prežitie samotných trhov, ktorým chýba schopnosť sebazachovania. „Trhy majú sklon nezachovávať rovnováhu,“ povedal G. Soros. A práve preto je nevyhnutné, aby sa poriadok do nich zavádzal zvonku. Je celkom pravdepodobné, že dialóg na túto tému

beznádejne zlyhá

a násilie v uliciach svetových veľkomiest sa bude stupňovať. Skončia teda dnešní bojovníci proti globalizácii ako teroristi? Ľudia vo všetkých krajinách, rozvinutých aj rozvojových, majú záujem o porazenie terorizmu. Avšak obchodní lídri majú ešte zodpovednosť navyše, a to budovať na prosperite, ktorá vyzrela z globalizácie a rozkvitá vďaka mieru a stabilite a posilňuje ju. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že súčasné spomalenie celosvetovej ekonomiky zvýši tlak na krajiny, aby odložili ďalšie kroky vedúce k vytváraniu otvorených, trhových a ekonomických systémov. Znamenalo by to nielen brzdenie ekonomického uzdravenia, ale tiež by to ohrozilo úspechy dosiahnuté vďaka globalizácii.

Domáca aj medzinárodná liberalizácia je prospešná pre ekonomický rast a ekonomický rast je prospešný pre každého, zvlášť pre chudobných. Iróniou je, že antiglobalisti útočia na fenomén, ktorý je základom na riešenie chudoby vo svete. Existuje úzka súvislosť napríklad medzi množstvom priamych zahraničných investícií v určitej krajine a životnou úrovňou obyvateľov danej krajiny. Protestujúci, ktorí obviňujú nadnárodné spoločnosti z toho, že nerobia viac pre

zníženie rozdielu

medzi majetnými a nemajetnými, nechápu úlohy a obmedzenia týchto spoločností. Svoju kritiku by mali namieriť voči zlým vládam, ktoré vládnu veľkej časti svetovej populácie. Mali by uznať, že mnohé výsledky globalizácie, ako voľný pohyb informácií, sú veľmi pozitívne. Aké sú potom princípy na definovanie dobrej vlády? Prvým princípom je stabilita spojená s právnym a historickým napredovaním vďaka plnoprávnym občanom a vzdelanou pracovnou silou. Druhým princípom je záväzok robiť trhové reformy - proces, ktorý zahŕňa dereguláciu a podporuje súťaživosť na domácich a zahraničných voľných trhoch. Ďalej by to malo zahŕňať trhovú a vládnu transparentnosť a odstraňovanie korupcie. Merané mocenskými faktormi - majú dnes USA všetky rozhodujúce predpoklady na svetovú hegemóniu. Amerických osem biliónov dolárov HDP je približne toľko, koľko predstavuje kumulované HDP Európskej únie, kde však z toho musí žiť o sto miliónov ľudí viac. Japonci disponujú tromi biliónmi dolárov HDP, Čína jedným biliónom. Nerobme si ilúzie: globalizácia nás cez noc, ba ani počas jedného ľudského života neprivedie do sveta demokracie a mieru. Ale zostáva azda najefektívnejším nástrojom, aby bol svet nielen viac prosperujúcim, ale aj slobodnejším a mierovým miestom.

Eleonóra Bujačková