V znamení oživenia

Svetová ekonomika 2003

Dnes o polnoci sa definitívne uzavrie rok 2003 a s tým prichádza čas bilancovania. Pre niektoré krajiny to bol rok úspešný, pre iné menej. Pre globálnu ekonomiku ako celok to bol predovšetkým rok oživenia. Kým do tohto roka vstupoval svet so stagnujúcim hospodárskym rastom, zakončuje ho s väčším optimizmom a s vierou, že prichádzajú lepšie časy. Úlohu potiahnuť rast si vzala na plecia americká ekonomika, kým európski velikáni na čele s Nemeckom zatiaľ zaostávajú. Aj z Berlína však znejú čoraz presvedčivejšie slová.

Niektorí ekonómi už od jari upozorňovali, že americká ekonomika má veľmi dobré predpoklady na rast. Skutočnosť napokon predikcie potvrdila, keď hrubý domáci produkt USA dosiahol v porovnaní s ostatnými vyspelými ekonomikami jednu z najvyšších hodnôt. Jedným z dôvodov tohto rastu boli aj realizované daňové škrty, s ktorými do nového roka vstúpila administratíva prezidenta Georga Busha.

Daňové víťazstvo

V máji Kongres po urputnom boji schválil zákon, ktorým sa v priebehu nasledujúcich 10 rokov v USA znížia dane o 350 miliárd dolárov. Najviac očakávané bolo zníženie zdanenia dividend, ktoré malo pomôcť chradnúcemu kapitálovému trhu. Tento krok má v USA ďalekosiahle dôsledky, pretože takmer polovica Američanov si časť úspor ukladá vo forme cenných papierov. Pôvodný plán americkej administratívy počítal s úľavami v dvojnásobnej výške. Demokrati prezidentovi vyčítali, že plán je nezodpovedný a zvýhodňuje bohatých. Poukázali tiež na to, že daňové úľavy prehĺbia rozpočtový schodok. A práve deficit rozpočtu federálnej vlády sa stal jedným z hlavných problémov americkej ekonomiky. USA totiž vo fiškálnom roku 2003 vykázali historicky najväčší schodok.

Okrem príjemného zníženia daní z dividend americký akciový trh na sklonku roka zažíval aj horúce chvíle. Škandálom sa totiž nevyhla ani najstaršia najväčšia americká akciová burza - newyorská NYSE. Problémy sa začali množiť, keď sa na verejnosť dostali správy, podľa ktorých teraz už bývalý šéf burzy Richard Grasso na odmenách zinkasoval viac ako 140 mil. USD.

Krok vpred, krok vzad

Rok 2003 bol poznačený aj obchodnými spormi medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou. Svetová obchodná organizácia (WTO) dvakrát rozhodla v prospech EÚ. Jednak to bolo v prípade amerických ciel na oceľ, ktoré zaviedol americký prezident George W. Bush na jar roku 2002, aby umožnil reštrukturalizáciu oceliarní. Proti tarifám namietalo množstvo vyspelých krajín a Bush ich napokon v decembri pod hrozbou odvety napokon aj zrušil. Druhý spor sa týkal daňových úľav pre amerických exportérov, ktoré pochádzajú ešte z 80. rokov. Aj v tomto prípade hrozia Spojeným štátom protiopatrenia. Ak sa im chcú vyhnúť, majú čas do začiatku marca.

Celkovo sa svetová ekonomika liberalizovala len so striedavými úspechmi. Európska únia v júni pripravila reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP). Rast dotácií pre agrárny sektor sa tak oproti plánom spomalí a čiastočne sa zracionalizuje aj ich štruktúra. Na druhej strane presadená reforma nedosahuje ambície pôvodného plánu, ktorý navrhoval komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Franz Fischler a vôbec nespĺňa požiadavky, ktoré mali rozvojové agrárne krajiny. Práve ich totiž obmedzenia EÚ (ale aj USA či Japonska) poškodzujú najviac. Práve nedosiahnutie kompromisu v otázke dotácií a ciel bolo príčinou zlyhania jednej z najväčších tohtoročných nádejí na odbúranie bariér voľného obchodu - zasadnutia WTO v mexickom Cancúne. Ani jedna strana nebola ochotná ustúpiť.

Egalité pre všetkých?

Nezhody sa však vyskytli aj v rámci Európskej únie samotnej. Dôvodom bol Pakt stability a rastu, ktorý zakazuje krajinám EÚ prekročiť rozpočtový deficit, ktorý nesmie byť vyšší ako 3 % HDP. Francúzsko aj Nemecko v roku 2003 tento limit prekročili už druhýkrát za sebou a plánujú to urobiť rovnako aj o rok. Za to im zo strany únie hrozila pokuta, politický záprah Berlína a Paríža sa však presadil a hrozbu pokuty odvrátil. Zo strany tých štátov, ktoré museli robiť nepopulárne opatrenia, aby limit splnili, sa následne ozývali hlasy, hovoriace o dvojakom prístupe k veľkým a malým členom EÚ. Zároveň sa zdá, že pakt stability už v súčasnej podobe nemá šancu prežiť a čakajú ho nevyhnutné zmeny.

Dlhé Putinove ruky

Posledný rok sprevádzalo aj niekoľko začatých či ukončených megafúzií vrátane jednej nenaplnenej. Začiatok roka sa niesol v znamení spojenia francúzskych veľkobánk Crédit Agricole a Crédit Lyonnais, neskôr sa dostali na rad aerolínie, keď sa spojili holandské KLM s francúzskym konkurentom Air France. Už čoskoro by sa k nim mohla pridružiť aj talianska Alitalia. Bližšie k nám sa už hovorí o zlúčení aktivít maďarskej ropnej spoločnosti MOL a poľskej PKN Orlen. Asi najprekvapujúcejšou udalosťou v tomto smere bolo zrušenie fúzie ruského ropného gigantu Yukos s menším Sibnefťom tesne pred podpisom zmluvy. Podľa mnohých pozorovateľov k tomu prispel ďaleký dosah ruského prezidenta Vladimira Putina. Už predtým sa o jeho sile mohol presvedčiť majiteľ Yukosu a jeden z najbohatších Rusov Michail Chodorkovskij, ktorého zadržali (a doteraz je vo väzení) pre podozrenie z podvodov a krátenia daní. Zatknutie prišlo po tom, ako Chodorkovskij čoraz viac dával najavo svoje politické ambície.

Spred súdu do kresla

Začiatkom novembra sa šéfom Európskej centrálnej banky (ECB) stal Francúz Jean-Claude Trichet, ktorý tak vystriedal Holanďana Wima Duisenberga. Jeho cesta do kresla bola síce dohodnutá už 5 rokov, avšak vôbec nebola taká priama, ako si mnohí predstavovali. Namiesto šéfovania ECB musel totiž Trichet odpovedať na otázky v prípade falšovania účtovníctva vo francúzskej banke Crédit Lyonnais. Nakoniec ho však obvinení zbavili a do čela ECB sa dostal, i keď so štvormesačným oneskorením.

Aj ďalší škandál sa týkal krajiny galského kohúta. Francúzska strojárska firma Alstom oznámila finančné ťažkosti a aj preto, že zamestnáva 110 000 ľudí, vláda sa podujala, že jej problémy pomôže vyriešiť. To sa naopak nepáčilo Európskej komisii, napokon však obe strany dosiahli zhodu a Alstom bez pomoci neostane.

Z ostatných udalostí je potrebné spomenúť ešte decembrové schválenie zníženia daní v Nemecku či rastúce ťažkosti európskych dôchodkových systémov, ktoré vyústili v mnohých krajín do snáh o ich zmenu, čo sprevádzali masové pouličné protesty.

Nuda nehrozí

Rok 2003 je už takmer za nami. Prichádza nový, možno lepší, možno horší, ale len ťažko nudný. Niečo už naznačuje práve sa rozbiehajúca kauza talianskej potravinárskej firmy Parmalat, ktorá údajne nadhodnotila príjmy o niekoľko miliárd eur. Premiér Silvio Berlusconi sa už vyjadril, že „bohatstvo Talianska“ zachráni.

Michal Mušák

Marcel Laznia