Lúči sa maximom

Zlato ťažilo zo slabého dolára

Dianie na komoditných burzách počas tohto roka bolo reakciou na viaceré faktory. Nezanedbateľný vplyv na vývoji cien komodít hlavne ku koncu roka zanechalo oslabovanie amerického dolára oproti ostatným svetovým menám. Jeho séria pádov oproti euru na nové historické minimá spôsobila expanziu najmä cien zlata, ktoré v priebehu posledného mesiaca vyskočili nad psychologickú hranicu 400 USD za troyskú uncu. Po ďalšom prepade zelenej bankovky sa počas včerajšej seansy žltý kov ocitol na hladine 417,9 USD, čo je najvyššia hodnota od februára 1990. Zlato sa tak so starým rokom lúči na úrovni trinásťročného maxima.

Pod rast cien komodít sa v priebehu roka zaslúžila globálna bezpečnostná situácia, keď svet bol svedkom mnohých teroristických útokov. V prvom kvartáli tohto roka trh do veľkej miery znepokojovala nejasná budúcnosť Iraku. Bývalý režim Saddáma Husajna totiž musel čeliť obvineniam zo strany USA zo skladovania zbraní hromadného ničenia. Obavy z možnej vojenskej intervencie, ktorú ohlasovala americká strana, spôsobovali rast cien najmä ropy, keďže Irak je nezanedbateľným producentom tejto komodity. Neistota okolo budúceho osudu Iraku bola nakoniec pre trh oveľa nepriaznivejšia ako samotná vojna, ktorá sa v marci napokon začala. Hneď v úvode konfliktu totiž predtým expandujúce ceny nabrali klesajúci trend. Odrážalo to najmä skutočnosť, že pre investorov už bola spomínaná intervencia faktom a nielen možným scenárom. Trh však musel počítať s výpadkom irackého exportu čierneho zlata, čo už skôr vyvolalo tlak najmä na ropný kartel OPEC, aby zvýšenou ťažbou vykryl prípadný pokles irackého vývozu.

Problémy so svetovou produkciou boli už na začiatku tohto roka, keď niekoľkotýždňové štrajky vo Venezuele takmer vynulovali export tejto krajiny, čo poslalo ceny čierneho zlata do nových výšin. Začiatkom decembra 2002 totiž obyvatelia nasledovali výzvu domácej opozície ku generálnemu štrajku s cieľom odstúpenia prezidenta Huga Cháveza. Nedostatok čierneho zlata na trhu tak hlavne na tlak USA kompenzoval OPEC, ktorý na svojom januárovom zasadnutí pristúpil k zvýšeniu produkcie o 1,5 mil. barelov denne.

Po stabilizovaní svetovej produkcie a po konci vojny v Iraku ceny čierneho zlata postupne opúšťali vysoké méty, na ktoré sa predtým vyšvihli. Nový boom im poskytlo až septembrové stretnutie ministrov OPEC. Tí napriek predchádzajúcim vyjadreniam o ponechaní cien na nezmenenej úrovni prekvapivo rozhodli o znížení produkčných kvót. Na mítingu, ktorý sa konal 24. septembra, sa ministri dohodli na redukcii novembrovej produkcie o 900 tis. barelov denne. Ich rozhodnutie doslova šokovalo investorov, ktorí si ešte deň predtým boli takmer istí, že kartel svoje kvóty nezmení. Keďže počas zimného obdobia je dopyt po čiernom zlate tradične vyšší, rozhodnutie OPEC bolo o to prekvapujúcejšie.

Aj spomínaný faktor sa pričinil o značné klesanie stavu rezerv v USA. Tie v súčasnosti naliehajú na OPEC, aby zvýšil svoju produkciu. Kartel totiž na decembrovom zasadnutí vo Viedni naplánoval ďalšie znižovanie. Pre obavy z čiastočného presýtenia trhu po zimnom období má OPEC na februárovom stretnutí v úmysle zmenšiť úroveň produkcie v druhom kvartáli roku 2004. Opačný záujem majú USA, ktoré argumentujú súčasným silným rastom domáceho dopytu.

Na newyorskom parkete NYMEX sa včera februárové objednávky na surovú ropu pohybovali okolo hodnoty 32,8 USD za barel. Na londýnskej burze rovnako datované kontrakty ropy typu Brent dosiahli 29,86 USD za barel. V porovnaní s prvými tohtoročnými seansami sú ceny čierneho zlata len mierne vyššie. V Európe uzatvorilo včera zlato nad úrovňou 416 USD za uncu. Oproti hodnotám zo začiatku tohto roka, keď sa predávalo po 344 USD za uncu, zaznamenal tento drahý kov impozantný nárast. Stanislav Sekereš