Projekty ako domáca úloha

Zobudili sme sa neskoro, len aby nám únia nepribuchla dvere

Slovensko môže v nasledujúcich troch rokoch získať z fondov Európskej únie približne 72 mld. Sk. Podmienkou sú však, ako to už neraz prezentovali predstavitelia EÚ, kvalitné projekty. Slovenská priemyselná i regionálna scéna však zatiaľ jednoznačne v príprave projektov zaostáva. Pritom odborníci tvrdia, že bude potrebných vyše 4000 projektov, aby sme mali šancu na získanie uvedených prostriedkov z EÚ. Slabšiu prípravu Slovenska kritizoval aj generálny riaditeľ Európskej komisie pre regionálnu politiku Luiz Riera. Bol teda naozaj

najvyšší čas,

že vláda schválila Stratégiu Slovenska pre Kohézny fond na budúce tri roky. Fond je nástroj EÚ, prostredníctvom ktorého môžeme využívať finančné prostriedky na podporu časovo a investične náročných dopravných a environmentálnych projektov. Naša stratégia pre Kohézny fond 2004 - 2006, vychádza z Národného rozvojového plánu, operačných programov a programových doplnkov pre štrukturálne fondy. Je to základný dokument, umožňujúci Slovensku s dátumom vstupu do Európskej únie čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu a ich investovanie do dopravnej infraštruktúry štátu a do projektov v oblasti životného prostredia. Naša stratégia určuje dve základné priority. Prvá má za úlohu riešiť problémy zásobovania pitnou vodou, zberu a čistenia odpadových vôd a zabezpečiť protipovodňovú ochranu. Druhou prioritou je zlepšenie stavu a environmentálnej infraštruktúry v odpadovom hospodárstve. Ide predovšetkým o spaľovanie odpadov, integrované odpadové hospodárstvo a vytvorenie verejno-súkromného partnerstva v tejto oblasti na úrovni regiónov. Zásadným bodom stratégie v oblasti dopravy je napojenie jednotlivých regiónov Slovenska s akcentom na medzinárodnú

dopravnú sieť

a zabezpečenie prepojenia tejto siete na území SR. Naša stratégia pre štrukturálne fondy v oblasti dopravy je zameraná na pripojenie regiónov na medzinárodnú dopravnú sieť a prepojenie regiónov navzájom. Kohézny fond však podporuje pripojenie SR na medzinárodnú dopravnú sieť prostredníctvom koridorov č. V/A (Bratislava - Košice - Ľvov) a VI (Gdansk - Varšava - Žilina). Naša stratégia v oblasti dopravnej infraštruktúry predpokladá v nasledujúcich troch rokoch predovšetkým rozvoj diaľnic a železničného zvršku. Z hľadiska diaľnic pôjde predovšetkým o úseky, ktoré sú súčasťou transeurópskych dopravných koridorov. Prioritnými stavbami sú najmä diaľničné úseky D1 Mengusovce - Jánovce, D3 Svrčinovec - Skalité, D1 Sverepec - Vrtižér, D1 Višňové - Dubná Skala, D1 Dubná Skala (Martin) - Turany a obchvat Prešova.

Strategické ciele rozvoja železničnej infraštruktúry sú zamerané v prvom rade na Investičný program modernizácie tratí Železníc SR na medzinárodných koridoroch. Pôjde o modernizáciu a zrýchlenie vo väčšine prípadov na 160 km/h najmä na tratiach: Bratislava - Žilina - Košice - Čierna nad Tisou, pričom projekty financované z Kohézneho fondu budú nasmerované do úsekov: Žilina - Čadca, Piešťany - Nové Mesto nad Váhom a na úsek Púchov - Žilina. Z prostriedkov Kohézneho fondu sa ujde aj na

vodnú a leteckú

dopravu. Spomínaný vládny dokument okrem už spomínaných konkrétnych priorít definuje aj strategické priority. Plánovaný podiel príspevku Kohézneho fondu pre projekty, ktoré sa budú realizovať v rokoch 2004 - 2006, je 85 %. Ak prekročíme tento limit, budeme musieť adekvátne navýšiť aj naše spolufinancovanie. Z Kohézneho fondu môžeme v nasledujúcich troch rokoch získať vyše 254 mil. EUR. Na spolufinancovanie budeme musieť zabezpečiť z našich zdrojov 33,2 mil. EUR. Ak sa však prebudíme neskoro, z EÚ síce nemusíme dostať nič, avšak do Bruselu musíme už na budúci rok zaslať povinný príspevok - 10,5 mld. Sk.

Jozef Kunik