Narastajú rozdiely

Komentuje E. Bujačková

V Slovenskej republike žije viac ako päť miliónov obyvateľov. Čo majú spoločné a čím sa odlišujú? Slovenskú spoločnosť tvorí veľmi úzka vrstva elít, 75 percent žije takmer na pokraji sociálnej biedy, stredná vrstva prakticky neexistuje. Po páde komunizmu sme rýchlo vstrebali reálie bežné v západnom svete, a v dôsledku toho došlo i k dôležitým zmenám v jej rozvrstvení. Sociológovia priznávajú, že jednotné hľadisko, podľa ktorého by sa spoločnosť dala presne rozdeliť na jednotlivé triedy, zatiaľ nemajú. V západných krajinách je situácia jednoduchšia. Väčšinou tu platí priama úmera medzi nadobudnutým vzdelaním, povolaním, zárobkom a spoločenským postavením. Takéto rozdelenie však v slovenských podmienkach môže zlyhať. Úplne jasná nie je ani odpoveď na otázku, kto je príslušníkom tzv. elity. Všeobecne sa do tejto skupiny zaraďujú ľudia s vysokým postavením v spoločnosti, špičkoví manažéri, podnikatelia s veľkými firmami a politici - teda ľudia, ktorí majú najväčšiu moc a najviac prostriedkov.

Existencia najnižšej vrstvy sa na Slovensku stala porevolučnou novinkou. Oproti minulosti vznikla kategória dlhodobo nezamestnaných a bezdomovcov. Vzhľadom na nejednotnosť v stanovovaní deliacich kritérií sa dá iba ťažko určiť, koľko percent slovenskej spoločnosti patrí do jednotlivých kategórií. Podľa jedného prieskumu medzi elitu sa hlásilo menej ako jedno percento respondentov, naopak viac ako 75 percent sa hlásilo k najnižšej vrstve spoločnosti, ktorá iba s ťažkosťami prežíva. Odborníci tvrdia, že pomyselné vzdialenosti medzi triedami sa začínajú postupne zväčšovať. Už nejde o vzájomne sa prelínajúce vrstvy, spoločnosť vytvára ohraničené skupiny s odlišnými záujmami. Tento trend bude pokračovať ešte niekoľko rokov.