Boja sa straty nemocníc

Narastajú problémy s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti

Dostupnosť odbornej medicínskej starostlivosti je v niektorých oblastiach Slovenska ohrozená. Informácie z regiónov hovoria o vážnych problémoch súvisiacich s nemocničnou starostlivosťou. Napríklad Nemocnica s poliklinikou v Lučenci by mala podľa nich do konca roka zabezpečovať len akútnu a neodkladnú starostlivosť. Plánované výkony má obnoviť až po Novom roku. Prví majú dostať výpovede nezdravotnícki zamestnanci, ďalšie zoštíhlenie má podľa získaných správ nastať po konzultáciách s primármi a hlavnými sestrami. Malo by to byť vraj súčasťou ozdraveného procesu, ktorý Banskobystrický samosprávny kraj naštartoval vo svojom najväčšom zdravotníckom zariadení výmenou jeho vedenia v novembri. Kremnická nemocnica má byť zasa jednou z našich prvých, ktorá neprežila reformu v zdravotníctve. Hoci o jej osude rozhodli poslanci Mestského zastupiteľstva v Kremnici ešte v septembri, nemocnica

stále mala nádej,

že by sa tu mohli udržať aspoň sociálne postele. Budova jednej z najstarších nemocníc na Slovensku, ktorú založili v meste ešte v stredoveku, však už zrejme svoje poslanie plniť nebude. V najbližších dňoch sa sem má presťahovať mestský bytový podnik a niektoré ďalšie zložky mesta. Desať sociálnych postelí, o ktorých sa pri transformácii nemocnice hovorilo, síce v meste zostali, nie sú však umiestnené v areáli nemocnice. Podľa našich informácií ich premiestnili do Psychiatrickej nemocnice v Kremnici aj s časťou pracovníkov bývalej nemocnice. Väčšia časť bývalých zamestnancov sa rozhodla dochádzať za prácou do Nemocnice s poliklinikou v Žiari nad Hronom. Problémy kremnickej nemocnice sa začali po tom, čo si Všeobecná zdravotná poisťovňa a poisťovňa Sideria - Istota neobjednali v kremnickej nemocnici žiadnu lôžkovú starostlivosť. Mesto na jej udržanie jednoducho nemalo. Aj obyvatelia Trenčianskych Teplíc sa obávajú, že prídu o nemocnicu. Budova v centre mesta so štyrmi oddeleniami patrí pod Nemocnicu s poliklinikou v Trenčíne. Podľa dostupných informácií by malo

prísť k zrušeniu

výkonov v spomenutej budove pre stratovosť prevádzky. Budovu nemocnice chce údajne získať mesto v spolupráci s okolitými obcami. V „hre“ je vytvorenie neštátnej polikliniky a tiež prenajatie na potreby špecializovaných zdravotníckych útvarov. V nemocnici zatiaľ poskytujú pacientom zdravotnú starostlivosť na štyroch oddeleniach: internom, ortopedickom, rehabilitačnom a doliečovacom. Toto však nie sú jediné regióny, ktoré charakterizujú problémy, tie sa v konečnom dôsledku môžu podpísať pod likvidáciu odbornej medicínskej starostlivosti v určitých oblastiach. Zaujímavosťou je, že už na začiatku tohto roka odznelo z nemocničného terénu varovanie na túto tému - v Klube riaditeľov malých a stredných nemocníc Slovenska (KRMSN). MUDr. Peter Šomlo upozorňoval, že mestá sú chudobné a ak sa nezmení celkový systém preplácania poskytnutej starostlivosti a služieb, zdravotnícke zariadenia pôjdu rovno do záhuby. Spomenutý odborník predpokladal, že

takýto osud čaká

približne 50 až 52 malých a stredných nemocníc, hoci každá sa bude so svojím osudom pasovať. Hlasy z terénu tvrdili jedno, nie všetko môžu vyriešiť medicínske kolosy vo väčších mestách. Aj priemerne inteligentnému človeku je totiž jasné, že záchrana života často závisí od dostupnosti kvalifikovanej pomoci v operačnej sále, teda aj zdravotníckeho zariadenia. No práve v tejto súvislosti mi zišlo na um vyjadrenie jedného z odborníkov, ktoré odznelo na spomínanom stretnutí zástupcov malých a stredných nemocníc. Jeho prejav bol veľmi otvorený, chystal sa totiž, vzhľadom na situáciu v zdravotníctve, no najmä v ich lokalite, odstúpiť z funkcie. MUDr. Jozef Václav vtedy napríklad zdôraznil, že v sanitke predsa nemožno operovať. A pre Hospodársky denník doplnil krátku štatistiku: minulý rok prevážali 53 pacientov, z toho by podľa jeho vyjadrenia minimálne jedna tretina dlhší transport neprežila (spomínaný odborník má odborné znalosti aj skúsenosti z aktívnej činnosti na ARE), pritom išlo o ľudí nižšej vekovej kategórie, ktorí si nielen zaslúžili prežiť, ale

strata ich života

by znamenala aj pre spoločnosť ekonomický mínus. Uviedol tiež, že „v sanitke sa dá urobiť pokus o stabilizáciu zdravotného stavu pacienta, no počas transportu sa operovať nedá, ani brucho otvoriť či hlava“. MUDr. Jozef Václav ešte vyhlásil, že ako riaditeľ bol zaviazaný takou redukciou počtu pracovníkov, ktorú považoval jednoducho za neúnosnú, a tak z tejto funkcie odchádza. Je totiž presvedčený, že to už bude zdravotníctvo na kolenách a odmietol brať trestnoprávnu zodpovednosť za stav personálneho obsadenia, ktorý by mal zabezpečovať v nezmenenom obsahu zdravotnú starostlivosť. Pri súčasnom systéme zdravotníctva a jeho financovaní na kvalifikované zdravotníctvo v niektorých regiónoch nemáme. No nielen v nich. Netreba však zabúdať, že pri niektorých zdravotníckych výkonoch je najdôležitejšie to, aby ich odborníci urobili včas.

Ľudmila Koníková