|
|||||||||||||||||
Štvrtok 4.Decembra 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Stravovanie a pracovná cestaPíšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk V oblasti cestovných náhrad došlo k 10-percentnému zvýšeniu. Platí toto zvýšenie aj na tzv. gastrolístky? - Dňom 27. novembra 2003 nadobudlo účinnosť opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 467/2003 Z. z., ktorým boli od 1. decembra 2003 upravené sadzby náhrad stravného pri tuzemských pracovných cestách na: - 80 Sk pri pracovnej ceste nad 5 do 12 hodín - 122 Sk pri pracovnej ceste nad 12 do 18 hodín a - 188 Sk pri pracovnej ceste trvajúcej nad 18 hodín. Zvýšenie predstavuje viac ako 10 % a paradoxne rozvírilo hladinu záujmu nie v oblasti cestovných náhrad, ale v oblasti stravovania zamestnancov. Spôsobila to mylná interpretácia dosahu zvýšenia náhrad stravného na nároky zamestnancov v oblasti stravovania. Nároky zamestnancov na stravu upravuje § 152 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách také stravovanie, ktoré zodpovedá zásadám správnej výživy. Stravovanie má zabezpečiť buď priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti, a to podávaním jedného hlavného teplého jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny. Zákonník práce dáva viac možností, ako túto povinnosť zabezpečiť, napríklad: - poskytovaním stravy vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa v blízkosti pracoviska, - prostredníctvom dovozu stravy od výrobcu alebo dodávateľa stravy, - nákupom stravovacích poukážok s tým, že zamestnanci si stravovanie zabezpečia sami v zariadeniach poskytujúcich stravovacie služby, - ako krajnú možnosť Zákonník práce pripúšťa aj finančnú kompenzáciu stravovania v prípadoch, keď iný spôsob nie je možný. Pravdepodobne najvyužívanejší spôsob zabezpečenia poskytovania stravy zamestnancom je forma poukážok na stravu (tzv. gastrolístkov). Práve v súvislosti s týmto spôsobom plnenia povinností vyplývajúcich z § 152 Zákonníka práce vznikla mylná informácia, že - každý zamestnanec má od 1. decembra nárok na stravný lístok v hodnote 80 Sk, - zamestnávatelia, ktorí zabezpečujú stravovanie prostredníctvom gastrolístkov, musia bez ohľadu na hodnotu prispievať 44 Sk na lístok. Výšku príspevku zamestnávateľa ustanovuje Zákonník práce v § 152 ods. 3: (3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu. Ustanovením sa vymedzuje rozsah príspevku zamestnávateľa na stravu zamestnancov hradeného z jeho nákladov. Rozsah je ustanovený formou rozpätia v percentách zo základu: - spodnú hranicu základu tvorí cena jedného jedla, - hornú hranicu základu tvorí stravné poskytované podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a opatrenie MPSVR SR vydané na základe jeho splnomocnenia. Z právneho hľadiska došlo iba k úprave hornej hranice výšky príspevku na stravovanie, ktorá vzrástla z 39,60 Sk (55 % z predchádzajúcej sumy stravného 72 Sk) na 44 Sk (55 % zo sumy 80 Sk). Touto zmenou sa mierne zväčšil priestor na dohodu o výške príspevku na jedno hlavné jedlo v rámci stanoveného rozpätia. Príklad: Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov vo vlastnom zariadení, pričom na základe dohody so zástupcami zamestnancov predstavuje hodnota stravy (cena jedného hlavného jedla) 68 Sk. Pokiaľ nedôjde k dohode o zvýšení ceny hlavného jedla, zamestnávateľ bude prispievať na hlavné jedlo z nákladov najmenej sumou 55 % ceny jedla, ktorá v tomto prípade predstavuje 37,40 Sk. Táto suma je spodnou hranicou; hornú tvorí suma 44 Sk. Zamestnávateľ teda nemá automaticky povinnosť zvýšiť výšku príspevku na stravu na 44 Sk ani nakupovať gastrolístky výlučne v hodnote 80 Sk. Má však možnosť: - v rámci takto vytvoreného rozpätia dohodnúť alebo ustanoviť konkrétnu sumu, ktorou zamestnávateľ prispeje na stravovanie, - zvýšiť príspevok zamestnávateľa o ďalší príspevok na stravu hradený z prostriedkov sociálneho fondu, ktorého výška nie je obmedzená. Len v osobitných prípadoch môže výnimočne nastať situácia, že zamestnávateľovi vznikne povinnosť zvýšiť príspevok z 39,60 na 44: Príklad: Zamestnávateľ sa v kolektívnej zmluve zaviazal prispievať na stravovanie sumou v hodnote stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín. Zo sociálneho fondu prispieva sumou 8,40 Sk. Stravné lístky majú hodnotu 75 Sk. Celkový príspevok zamestnávateľa do 30. novembra bol 39,60 + 8,40 = 48 Sk. Zamestnanec nakupoval lístky za 27 Sk. Od 1. decembra bude v zmysle kolektívnej zmluvy prispievať 44 Sk a celkový príspevok bude 52,40 Sk. Ak sa nezmení hodnota stravného lístka ani príspevok zo sociálneho fondu, zamestnanec ho bude nakupovať za 22,60 Sk. Rôznych kombinácií riešenia je ďaleko viac, o. i. zamestnávateľ môže od 1. decembra zvýšiť hodnotu stravného lístka na 80 Sk a v takomto prípade by zamestnanec za lístok zaplatil 27,60 Sk, alebo sa môže dohodnúť zmena výšky príspevku na stravu hradeného zo sociálneho fondu a pod. Druhý možný prípad, keď zamestnávateľ musí od 1. decembra sumu na jedno jedlo zvýšiť z 39,60 na 44 Sk, môže nastať vtedy, keď už pred zvýšením stravného cena poskytovaného jedla presahovala hornú hranicu rozpätia (napríklad poskytoval zamestnancom gastrolístky v hodnote 90 Sk). Z uvedených príkladov je zrejmé, že zvýšenie stravného na pracovných cestách môže znamenať zvýšenie nákladov zamestnávateľa alebo môže mať dosah na zvýšenie ceny stravného lístka zamestnanca len v špecifických prípadoch. Ak však cena hlavného jedla nebola pred účinnosťou zmeny vyššia ako 72 Sk, zmena neznamená automatické zvýšenie príspevku na stravu podľa Zákonníka práce. Ing. Miroslav Mačuha |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |