Nádej či ďalší neúspech?

Colin Powell sa stretne s autormi Ženevskej iniciatívy

Medzi Spojenými štátmi a Izraelom prišlo k zriedkavej roztržke. Vyvolalo ju vyhlásenie amerického ministra zahraničných vecí Colina Powella, ktorý povedal, že sa chce stretnúť s iniciátormi najnovšieho plánu na dosiahnutie mieru na Blízkom východe, tzv. Ženevskej iniciatívy, ktorý bol zverejnený v pondelok. Izraelský vicepremiér Ehud Olmert následne C. Powella kritizoval. „Myslím, že nepomáha (mierovému) procesu. Myslím, že to je chybný krok predstaviteľa americkej administratívy,“ reagoval Olmert podľa agentúry Reuters. C. Powell kontroval tým, že má právo sa stretnúť s každým, kto prináša návrhy na dosiahnutie mieru na Blízkom východe.

Ženevskú iniciatívu navrhli umiernení politici na obidvoch stranách izraelsko-palestínskej barikády. Za Palestínčanov ho predkladá bývalý minister informácií Jásir Abid Rabbú a za Izrael Jossi Beilin, exminister spravodlivosti vo vláde premiéra Ehuda Baraka, ktorý bol v roku 1993 hlavným vyjednávačom prvého blízkovýchodného mierového plánu v nórskom Osle. Súčasná iniciatíva však zachádza v porovnaní s vtedajšími dohodami (ale aj tzv. cestovnou mapou) oveľa ďalej a navrhuje riešenie aj v sporných otázkach, ktoré doteraz ostávali otvorené, čo zahŕňa právo návratu palestínskych utečencov do Izraela a postavenie Jeruzalema.

Izraelský premiér Ariel Šaron sa však proti plánu ostro postavil a J. Beilina označil za zradcu. Dôvodov na odmietanie má pritom viac. Okrem samotného faktu, že izraelský premiér až tak ďaleko ustúpiť pravdepodobne nechce, určite pravdepodobnosti realizácie Ženevskej iniciatívy nepridáva ani fakt, že J. Beilin je na rozdiel od pravicového premiéra orientovaný sociálno-demokraticky a na domácej scéne sú títo muži v opozícii. Iniciatíva sa nestretla s veľkým pochopením ani na druhej strane a palestínske teroristické skupiny Islamský džihád a Hnutie islamského odporu si osvojili rovnakú rétoriku ako A. Šaron a za zradcu pre zmenu označili Rabbúa za to, že sa vzdal práv utečencov na návrat. Podporu plánu nevyjadril ani palestínsky vodca Jásir Arafat.

Americká administratíva si naopak uvedomuje, že pokoj na Blízkom východe je vitálne potrebný na oslabenie protiamerických nálad v moslimských krajinách. Zároveň je však pre USA dôležitý aj postoj Izraela. Preto sa Biely dom chytá každej slamky, ktorá by mohla prispieť k upokojeniu situácie, a to aj napriek tomu, že úspech Ženevskej iniciatívy je vzhľadom na odmietanie Šarona a vlažný postoj Arafata za súčasnej vlády skôr nepravdepodobný. Na druhej strane, podľa nedávneho prieskumu (ktorý plán nepomenoval, iba uvádzal body) ho podporuje viac ako polovica obyvateľov na obidvoch stranách. Práve na tlak verejnosti sa spoliehajú vyjednávači, ktorí text dohody doručili do každej izraelskej domácnosti a zverejnený bol aj v palestínskych médiách.

Michal Mušák

Body Ženevskej iniciatívy

Utečenci: Izrael sa sám rozhodne, koľkým utečencom povolí návrat do Izraela.

Územie: Palestína dostane 97,5 % územia z obdobia pred vojnou v roku 1967. Na oplátku uznajú Izrael ako štát.

Osady: Väčšina židovských osídlení bude zrušená okrem dvoch najväčších osád a 12 osád vo východnom Jeruzaleme.

Jeruzalem: Mesto nebude fyzicky rozdelené, ale kontrolu nad východným Jeruzalemom vrátane Chrámovej hory budú mať Palestínčania a západný Jeruzalem vrátane Múru nárekov bude pod správou Izraela. Jeruzalem bude hlavné mesto oboch štátov.

Zdroj: BBC News