TRUHLA NA SPLÁTKY?

Peter Kasalovský

Je tu čas príprav na sviatky vianočné. Počasie to síce nepotvrdzuje, ale nákupné centrá a celý rad námestí a hlavných ulíc sú už vyzdobené. Z elektronických médií znejú príslušné melódie a reklamných šotov s vianočnou (nevianočnou) ponukou je čoraz viac.

Aj z tých najnemožnejších kútov počuť akoby najdôležitejšiu otázku tohtoročných Vianoc. Kúpiť či nekúpiť darčeky pre svojich blízkych na splátky alebo na pôžičku?! Odpovede tvorcov tejto „reklamy reklám“ sú také jasné ako od všetkých iných odborníkov.

Ani v tomto roku sa však nenašiel nikto, kto by sa postavil proti názoru, že postarať sa o vianočnú pohodu a vôbec žiť na pôžičku či úver je normálne. Nič proti takto získaným financiám na rodinný dom, resp. byt, či na podnikanie a celoživotné investície.

Vzrušujúce sú však ponuky kupovať na splátky všetko. Podľa toho, čo dnes vidíme a počujeme, tak sa približuje ten čas, keď na splátky dostaneme aj štedrovečernú večeru s veľkým kaprom, ale nevylučujme ani kvalitnú truhlu s miestom na cintoríne.

Vianočnou ponukou v podobe reklamného televízneho šotu sa vyznamenal jeden z dvoch našich mobilných operátorov. Tristotisíc korún slovenských má pripravených pre niekoľkých z tých, ktorí sa stanú jeho novými zákazníkmi do konca roka.

Popri týchto informáciách sa však medzi najširšie vrstvy dostávajú aj menej príjemné správy o tom, ako sa do rozpočtu domácností premietnu vyššie ceny energie, vody a stočného atď. Viacerí politici už povedali, že väčšina rodín to bude mať zložité.

Tradiční optimisti z politickej scény sa však prezentujú názorom, že po polroku ťažkostí sa už všetko a definitívne obráti k lepšiemu. Po takýchto sľuboch by sme azda mohli akceptovať život na trvalý dlh s presvedčením, že ho niekto v termíne aj zaplatí.

Tohtoročný boj obchodu a služieb a spolu s nimi výrobcov o tržby má trpkú príchuť. Nielen pre tú časť obyvateľstva, ktoré nemá pracovné miesto, ako aj tých, ktorí sa všelijak pokúšajú vyrovnať s obludným, ba až likvidačným strachom, že stratia prácu.

Obrazne, dvadsiatnici, šesťdesiatnici a starší sa na rozdiel od štyridsiatnikov a päťdesiatnikov už stretli alebo môžu objaviť ozajstné a vôbec nie rozprávkové Dievčatko so zápalkami Hansa Ch. Andersena či Čenkovej deti od zabudnutého Fraňa Kráľa.

V decembrovom čase, keď sa jednoducho nedá nemyslieť na sviatky vianočné, tak odvšadiaľ počuť o tom, ako to bude so sociálnymi dávkami, s aktivizačným príspevkom, ale aj o školnom či pokračovaní dvadsaťkorunáčkovej ságy v zdravotníctve.

Ešteže nevznikla nákupná eufória z oznámenia, že vo februári dôjde k zvýšeniu dôchodkov o tristo korún(!). Poslankyňa A. Záborská objavila „nový svet“ a vyjavila, že trvalé žitie či skôr živorenie zo 4500 korún mesačne môže mať dôsledky na zdravie.

Je tu čas na tvorbu ilúzie, že možno pripraviť šťastné, veselé a bohaté sviatky na dlh?! Pre väčšinu výrobcov, obchodníkov a ľudí zo sféry služieb je taká snaha vecou prežitia, ale doslova škodnou z hľadiska vývoja celej spoločnosti a demokracie.

Na jednej strane hovoríme o nevyhnutnosti šetriť a o skromnosti, ale v praktickom živote sa vyznáva predstava, že sa môžete a máte správať inak. Akoby bolo kacírstvom žiť zo svojich peňazí a odsúdeniahodným prežitkom vnímanie dlhov kvôli spotrebe.

Verejnosti sa nekompromisne vnucuje názor, že je to normálne. Štát je zadlžený, mestá a obce sú zadlžené, firmy sú zadlžené, a vraj, nič sa nedeje. Podľa odhadov je tretina občanov zadlžená a u dvoch tretín začína prevládať sporenie na stav núdze.

Sme postihnutí špeciálnou schizofréniou. Chceme žiť ako inde, ale my nemáme na to, pričom sa do nemoty o to pokúšame. V konečnom dôsledku postupne odkrajujeme z osobnej slobody a v konaní sme čoraz závislejší od vlastnej finančnej situácie.

Čo s takou relatívnou vianočnou hojnosťou a potešením z darčekov na splátky...?

Peter Kasalovský