Bude nám vzácna čistá voda

Až príliš veľa vody z nášho územia odteká, mali by sme ju lepšie využívať

V dlhodobom priemere prechádza tokmi na Slovensku 2912 kubických metrov vody za sekundu. Tá tvorí teoretický potenciál povrchového vodného fondu. Z tohto prietoku len 398 kubíkov za sekundu (14 %) pramení na území SR a zvyšných 86 % priteká zo susedných štátov riekami Dunaj, Morava, Dunajec, Uh, Latorica a Tisa. Vzhľadom na polohu Slovenska, ktoré leží na hydrologickej streche Európy, až tretina vôd vznikajúcich na našom území odteká ročne za hranice SR, čo nie je jav práve vítaný. Situácia by si neraz vyžadovala akumulovať ju pre potreby závlah či v rezervoároch na pitnú vodu. V prípade, že sa budú opakovať tohtoročné suché mesiace, význam zadržania vody na našom území a požiadavky na jej kvalitu budú stúpať. V roku 2001 pritieklo na územie SR 76,830 miliardy kubických metrov vody, čo je o 1,169 miliardy menej ako v predchádzajúcom roku. Odtok bol tiež nižší, a to o 1,030 miliardy kubíkov. Celkové využiteľné množstvo vody v akumulačných nádržiach SR býva približne 757 miliónov kubíkov a reprezentuje 65 % celkového využiteľného

objemu vody

v akumulačných vodných zdrojoch. Základom hodnotenia kvality povrchových vôd je sumarizácia výsledkov klasifikácie v zmysle STN 75 7221 Kvalita vody. Tá ju hodnotí pri povrchových vodách v ôsmich skupinách ukazovateľov (A-skupina - kyslíkový režim, B - základné fyzikálno-chemické ukazovatele, C - nutrienty, D - biologické ukazovatele, E - mikrobiologické ukazovatele, F - mikropolutanty, G - toxicita, H - rádioaktivita) a s použitím sústavy medzných hodnôt zaraďuje vodu podľa kvality do piatich tried (I. trieda - veľmi čistá voda a V. trieda - veľmi silne znečistená voda), pričom za priaznivú sa považuje úroveň do III. triedy akosti. V rokoch 2000 až 2001 sa najpriaznivejšie vyvíjali skupiny ukazovateľov B, D a A, v ktorých viac ako 80 % miest odberov spĺňalo kritériá na vyhovujúcu kvalitu, čiže vyhovovalo požiadavkám I., II. alebo III. triedy. V skupine ukazovateľov C tiež dominovala II. a III. trieda kvality. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím v skupinách A, B, C podiel miest odberov v I. až III. triede kvality mierne vzrástol. Najnepriaznivejšia situácia pretrvávala v skupine E, kde bola zaznamenaná

nevyhovujúca kvalita

vody v 92,6 percenta miest odberov. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami v mikrobiologických ukazovateľoch došlo k zhoršeniu situácie. Na zaradení do V. triedy kvality sa v tejto skupine najväčšou mierou podieľali koliformné a termotolerantné baktérie. Kvalita vody sa tiež zhoršila v ukazovateľoch skupiny F, kde nevyhovujúca bola zaznamenaná v 65 percentách miest odberov. Na zaradení do najhoršej triedy sa v tejto skupine najväčšou mierou podieľali nepolárne extrahovateľné látky. V skupine ukazovateľov H (rádioaktivita) dosahovala kvalita vody I. a II. triedu, hoci v minulosti bola dominancia I. triedy výraznejšia.

Okolo roku 2001 bolo pre celé územie Slovenska na základe hydrogeologického hodnotenia a prieskumov k dispozícii 76 080 litrov za sekundu využiteľných zdrojov a zásob podzemných vôd. Najväčšie množstvo je dokumentované v kvartérnych a mezozoických rajónoch. Z toho najviac (24 825 l/s) obsahuje kvartér Podunajskej nížiny - Žitný ostrov, kde sú evidované aj najväčšie odbery. V uplynulom období z celkového počtu 141 hydrogeologických rajónov Slovenska bol na základe bilančného spracovania hodnotený stav ako dobrý v 120 rajónoch a uspokojivý v 21 rajónoch. Napätý, kritický a havarijný bilančný stav nebol dokumentovaný v žiadnej hydrogeologickej oblasti Slovenska. Celkovo pretrváva trend zlepšovania bilančného stavu podzemných vôd na Slovensku. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch (od roku 1993), aj v tomto desaťročí nastáva zlepšenie bilančného stavu, čo ovplyvnilo najmä čiastočné zvýšenie dokumentovaného využiteľného množstva podzemných vôd a ďalší pokles odberov. V roku 2001 bolo na Slovensku celkovo spotrebiteľmi podliehajúcimi nahlasovacej povinnosti využívaných v priemere 13 398 litrov

podzemnej vody

za sekundu, čo predstavovalo 17,6 % z dokumentovaných využiteľných množstiev. Odbery u nás, ako aj v susedných krajinách majú od roku 1990 klesajúcu tendenciu. V 90. rokoch minulého storočia predstavoval v SR pokles odoberaných množstiev podzemnej vody, podobne ako v prípade odberov povrchovej, až 31,5 percenta. Kvalita podzemných vôd sa pozoruje v 26 vodohospodársky významných oblastiach, ktoré tvoria objekty základnej siete Slovenského hydrometeorologického ústavu. Pri hodnotení ich kvality pretrváva nepriaznivý stav. Do popredia vystupuje problematika nepriaznivých oxidačno-redukčných podmienok, na čo poukazovali časté zvýšené koncentrácie najmä železa a mangánu a NH4. Najviac sú postihnuté oblasti na východe Slovenska, riečne náplavy dolného Váhu a rieky Kysuca. V týchto územiach nevyhovovala požiadavkám na pitnú vodu ani jedna odobratá vzorka. Zo všetkých analýz nespĺňalo požiadavky normy na pitnú vodu až 70,43 %. Táto hodnota však nevyjadruje celkovú kvalitu podzemných vôd v rámci Slovenska, lebo ako vyplýva z monitorovacieho programu, pozorovacie objekty sú situované vo významných vodohospodárskych oblastiach. Na území SR ide najmä o regióny veľkých sedimentárnych paniev a náplavov významných tokov. Tam sú najvhodnejšie podmienky na osídlenie spojené s poľnohospodárstvom a priemyselnou výrobou, čo ovplyvňuje výsledky monitoringu.

Vladimír Turanský

Graf:

Spotreba vody za rok 2000 v kubických metroch na osobu

USA 1688

Kanada 1431

Austrália 945

Nemecko 712

V. Británia 201

EÚ 44

Slovensko 29+

+rok 2001

Zdroj: TASR

Graf: Hd