V tejto etape sú zraniteľné

Komentuje Andrej Pokojný

Zmeny po roku 1989 vyvolali potrebu prehodnotiť aj vývoj vo vodárenstve a postupne vytvoriť podmienky na jeho transformáciu. Koncepciu štátnych podnikov vodární a kanalizácií schválili uznesením vlády v auguste 1995. V súčasnosti vystupuje do popredia ako negatívny fakt mimoriadna zdĺhavosť transformácie a zjavné zaostávanie v porovnaní so susednými krajinami. U nás sa uplatnilo asi všetko, čo zmenu v tejto oblasti mohlo pribrzdiť. Po ôsmich rokoch sa uskutočnila len prvá fáza - transformácia štátnych podnikov Vodární a kanalizácií na akciové spoločnosti. Len v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti pokročili ďalej a v októbri tohto roku sa jej akcionári ujali svojich práv. Dôsledkom zdĺhavej transformácie sú problémy, dosah ktorých si mestá a obce ako budúci vlastníci značného vodárenského majetku sotva dokážu predstaviť a realita sa pre nich môže stať nepríjemným prekvapením. Koncepcia transformácie z hľadiska vodného hospodárstva ako celku, funkčnosti vodárenskej infraštruktúry a jej budúcej efektivity síce prevýšila očakávania odborníkov zo zahraničia a dalo by sa predpokladať, že môže byť príkladom aj pre iné štáty v regióne strednej Európy, ale skutočnosť môže byť u nás celkom odlišná. Úlohu v tom zohráva práve predlžovanie prevodu majetku štátu, široký okruh drobných akcionárov, nejednoznačný výklad legislatívy, administratívne prieťahy štátnych úradníkov, rezortizmus, ale aj egoizmus, zlá komunikácia, závisť atď.

Vzhľadom na nedoriešené transformačné procedúry slovenské vodárenstvo stagnuje, ba až upadá. Zásobovanie obyvateľov pitnou vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd sa investične nerozvíja, odsúva sa celkový rozvoj tohto odvetvia a možno sa aj zámerne zahmlieva skutočný technický stav a vybavenosť regiónov, miest a obcí vodárenskou infraštruktúrou. V tejto súvislosti je podľa odborníkov potrebné sa nad touto oblasťou zamyslieť, či k pretrvávaniu nepriaznivého stavu neprispievajú aj samotné obce, ak robia obštrukcie pri preberaní akcií. V poslednom čase sa k priebehu zmien vo vodárenstve vyjadruje čím ďalej tým viac činiteľov samosprávy. V postojoch a hodnoteniach niektorých z nich sa prejavuje neznalosť principiálnych otázok zmeny, neodbornosť, ale najmä politikárčenie a presadzovanie osobných ambícií. Ich sústredenosť na personálne posty v orgánoch vodárenských spoločností, presadzovanie lokálnych záujmov, napríklad snahou drobiť schválené veľké vodárenské spoločnosti na menšie, čo znamená ignorovanie nevyhnutného princípu solidárnosti s menej rozvinutými lokalitami majúcimi horšie prírodné vodárenské podmienky, celkom istotne nevedie k stabilite tohto odvetvia. Uchyľujú sa aj k špekulovaniu, ba až k obštrukciám minoritných akcionárov. Hodí sa im aj strašenie zahraničným kapitálom. To ale negatívne vplýva na plynulé napredovanie transformácie a odďaľuje dosiahnutie stavu, v ktorom by akcionári mohli uplatňovať svoje práva. Čím skôr totiž mestá a obce prevezmú akcie, tým rýchlejšie môžu rozhodovať o spôsobe fungovania vodárenskej spoločnosti.