My prácu prežívame, žijeme ňou

Oddelenie dílingu v bankách je miesto, kde sa každodenne uzatvárajú miliónové obchody. Toto hektické zamestnanie vyžaduje energických a rozhodných ľudí. Každodenný život na dílingovom parkete nám v rozhovore priblíži Marcel Veršovský z Tatra banky.

Aká bola vaša cesta k profesii bankového dílera, čo vás motivovalo a kedy ste sa rozhodli pôsobiť v tejto oblasti?

- Tá cesta bola z môjho pohľadu pomerne kľukatá. Po ukončení gymnázia som išiel na vysokú školu dopravnú. V tom období ešte moje predstavy neboli celkom vykryštalizované z hľadiska toho, čo by som chcel robiť. Čoskoro som zistil, že tento smer nie je nič pre mňa a šiel som na rok do Austrálie študovať anglický jazyk, kde som získal prvé skúsenosť aj v oblasti ekonómie a marketingu. Rozhodol som sa študovať na Ekonomickej univerzite, avšak pretože som sa vrátil na Slovensko až po termíne prijímacích pohovorov, rozhodol som nepremárniť nasledujúci rok a využiť ho na štúdium na strojníckej fakulte. O rok som začal študovať na EÚ.

V počas štúdia som sa rozhodol špecializovať na finančníctvo a bankovníctvo, čomu som prispôsobil tak prax, ktorú som absolvoval na Burze cenných papierov v Bratislave, ako aj diplomovú prácu.

Priblížte nám viac náplň vašej práce.

- Dílingové oddelenie v našej banke sa skladá z tzv. customer desk, teda oddelenie klientov a tradingu, v rámci ktorého obchodujú díleri na medzibankovom trhu. Ja pracujem ako díler na oddelení klientov, čo znamená, že pravidelne prichádzam do styku s nimi. Obchodujem pre klientov, ktorý majú záujem o naše produkty a služby. Ide predovšetkým o nákup a predaj devíz, zaisťovanie devízových pozícií. V prípade, že má klient záujem o nejakú transakciu, komunikuje so mnou. Po telefóne dohodneme konkrétne podmienky a ja odovzdám transakciu na zrealizovanie obchodníkom. Okrem toho informujeme klientov o nových produktoch a službách, ktoré pre nich banka ponúka.

Ako hodnotíte slovenských finančných manažérov? Majú podľa vás dostatočný prehľad o dostupných finančných nástrojoch? Vedia efektívne využívať voľné finančné prostriedky?

- Veľmi závisí od možností, aké poskytuje kapitálový trh. Tie sú na Slovensku v porovnaní s vyspelými trhovými ekonomikami značne obmedzené. Ale vzhľadom na svoju takmer štvorročnú prax môžem povedať, že v tomto smere badať posun vpred. Finanční manažéri už majú prehľad, využívajú produkty na svoje zaistenie. Samozrejme, nedá sa to porovnať s využívaním finančných nástrojov, predovšetkým derivátov, v ostatných krajinách. Aj keď manažéri vedia o možnostiach, poznajú výhody a riziká, ktoré prinášajú, stále prevládajú klasické spotové obchody. Pomerne málo ešte stále vyžadujú zložitejšie štruktúrované produkty. Čo sa týka umiestňovania prostriedkov, povedal by som, že stále prevládajú depozity v bankách.

Nechajú sa radi poučiť?

- Samozrejme. Náplňou našej práce je vysvetliť klientom aké majú možnosti, priblížiť im jednotlivé produkty. Tie sa snažíme prispôsobiť ich potrebám. Na druhej strane je tu však množstvo spoločností s medzinárodnými materskými firmami, a tie majú často v tomto smere pomerne zviazané ruky.

Bankový díling evokuje u mnohých ľudí predstavu dobre oblečených energických ľudí, ktorí celý deň sledujú kvantá rýchlo sa meniacich údajov na obrazovkách a monitoroch a stále telefonujú... Ako to vyzerá v tretej najväčšej slovenskej banke?

- Áno, môže potvrdiť, že táto predstava do veľkej miery zodpovedá skutočnosti. Čo sa týka oblečenia, existuje istý kódex, je to pomerne tradicionalistické. Ruch na pracovisku, samozrejme, závisí od situácie v ten-ktorý deň. Ak je na trhu relatívny pokoj, realizujú sa prevažne štandardné obchody. Ak však prichádza k výraznejším pohybom, napr. na devízových trhoch, telefóny stále zvonia a na pracovisku prevláda stres.

Díling produkuje značnú časť zisku peňažných ústavov. Vyplýva z toho, samozrejme, veľká zodpovednosť. Vnímate toto povolanie ako extrémne stresujúce a hektické?

- Áno, samozrejme. Sme závislí od klientov. Snažíme sa im ponúkať čo najlepšie služby. Ak sú spokojní, narastá ich počet. Kedykoľvek zavolá klient, že má záujem o nejakú transakciu, musíme mu byť k dispozícií. Celkom bežne sa stane, že človek hodinu a pol nepoloží telefón. Žiadny klient však nesmie pocítiť akúkoľvek nepohodu z našej strany. Musíme vedieť udržať svoje emócie na uzde. Napriek tomu, že sa stres skutočne akumuluje, nemôže sa stať, že keď zdvihnem telefón, klient to vycíti.

Je teda priam nevyhnutnosťou, aby sa človek vedel odreagovať. Akým spôsobom to robíte vy na pracovisku a mimo neho?

- Na pracovisku pomáhajú antistresové loptičky. Keď máme väčší pokoj, zvyčajne na konci dňa, diskutujeme s kolegami a preberáme, čo sa udialo. Bežne chodíme na spoločné akcie, ako je bowling, pravidelne hrávame squash...

Hovoríme tu o strese... Myslíte, že bankoví díleri majú nadštandardný sklon k situáciám spojeným so zvýšenou hladinou adrenalínu?

- Myslím, že áno. Ja osobne patrím medzi taký priemer. Extrémne situácie ma nepriťahujú.

Aký je vekový priemer na vašom oddelení?

- Okolo 25 - 26 rokov.

Aké vlastnosti sú podľa vás predpokladom úspechu pri vašej práci?

- Jednoznačne je to schopnosť zvládať stresové situácie. Ďalej je veľmi dôležitý prehľad a analytické myslenie.

Predstavte si, že by ste sa ocitli na inej pozícii. Je nejaký aspekt vašej súčasnej práce, ktorý by vám veľmi nechýbal?

- Ťažko povedať. Myslím, že ani nie. Táto práca si vyžaduje oddanie. Nedá sa robiť s tým, že človek ráno vstane a vzdychne si: „Zasa musím ísť do roboty!“ My tu prácu prežívame, žijeme ňou. To je poznať aj na rozhovoroch mimo pracoviska. (Smiech) Sme ňou proste silne poznačení.

Ľubica Martauzová