Na program sa už dostali i predsudky

Spor Tiposu a Športky konkuruje aj počtu pokračovaní telenoviel

Ktovie, kde sa stala chyba, či lepšie povedané, na čom sa nedohodli predstavitelia dvoch organizácií Športky, a. s., a Tiposu, a. s., ktoré vlastnia licenciu na prevádzkovanie lotérijných hier a podobných hier podľa zákona SNR č. 194/1990. Štát vydal licenciu obom účastníkom sporu v jednotnom dátume - 28. 1. 1993. O pár rokov neskôr Športke odňal technickú prevádzku týchto hier a povolil ju Tiposu. Športka vznikla ako obchodná spoločnosť Slovenského zväzu telesnej kultúry. Menšími akcionármi boli i ostatné zložky našej telovýchovy. Tipos zriadilo Ministerstvo financií SR a stále je jeho jediným akcionárom. Obe organizácie svorne pôsobili na našom trhu do roku 2000. Prepojení boli i v tom, že niekoľko zástupcov jednotlivých zložiek, ktoré boli či sú akcionármi Športky, bolo členmi správnej rady Tiposu. Začiatkom roku 2000 však Športka, a. s., začala súdny spor, týkajúci sa predovšetkým nárokov vyplývajúcich z jej ochranných známok ŠPORTKA, MATES a ŠANCA, ako i z jej know-how na prevádzkovanie rovnomenných číselných hier.

Čo bolo dôvodom roztržky medzi oboma stranami, je veľmi dôsledne utajované a hádzané do autu. Éterom kolujú len dohady a hľadajú sa súvislosti medzi udalosťami z roku 1999 a v následnom období, predovšetkým týkajúce sa športových aktivít na Slovensku, ale aj niektorých politických zmien. Verejnosti predhadzujú obe strany vlastné verzie o pravde a opodstatnenosti sporu. Za tri roky súdnych prieťahov sa pripravilo niekoľko mimosúdnych dohôd medzi oboma subjektmi, ale ani raz nedošlo k ich podpisu. Krajský súd v Bratislave zrealizoval už 10 pojednávaní, ale do dnešného dňa nevydal rozsudok. Ako tvrdia zástupcovia Športky, je to pre „zámerné a zjavné procesné obštrukcie zo strany spoločnosti Tipos,“ píše vo vyhlásení predseda predstavenstva Športka, a. s., K. Ruman.

Súdny spor je zdĺhavý. Kým jedna strana - Tipos sa bráni a chce si uchovať všetky licencie na lotérijné hry a rozhodne nechce platiť vysoké odškodné, druhý aktér - Športka, sa dožaduje práv a náhrady škody, ktorú vyčíslili doteraz na 1,3 miliardy korún. Prípadom sa už zaoberal aj Najvyšší súd SR, na ktorý sa odvolala Športka. „Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom žalobcu, že žalovaný podávaním opätovných návrhov na výmaz ochranných známok a návrhmi na prerušenie konania do ich rozhodnutí Úradom priemyselného vlastníctva SR, ako aj inými prostriedkami (odročovanie pojednávaní z rôznych dôvodov) sa snaží oddialiť rozhodnutie súdu I. stupňa vo veci samotnej,“ interpretuje vyjadrenie Najvyššieho súdu SR vo vyhlásení Športka.

„Jeden z dôležitých dôkazov, ktoré boli spoločnosti Tipos, a. s., poskytnuté len deň pred posledným pojednávaním, boli listiny preukazujúce skutočnosť, že prevádzkovateľom hry a skutočným oprávneným držiteľom označenia MATES bolo až do rozdelenia republiky ministerstvo kultúry a nikdy nie právny predchodca spoločnosti Športka, a. s. Tento dôkaz vážne spochybňuje tvrdenia žalobcu. Ďalšie dôkazy predložené Tipos, a. s., spochybňujú rozsah know-how, existenciu výlučných práv Športky, a. s., ku know-how a najmä spochybňujú hodnotu týchto práv, ktorú žiada Športka, a. s., vyplatiť. Ďalším dôležitým momentom v spore je, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozhodnutie, ktorým rozhodol o zrušení rozhodnutí Úradu priemyselného vlastníctva SR. NS SR rozhodol o zrušení tak druhostupňových, ako aj prvostupňových rozhodnutí úradu, a preto dnes nie je jasné, či ochranné známky ŠPORTKA, MATES a ŠANCA, zapísané zatiaľ v prospech Športky, a. s., boli alebo neboli zapísané v súlade so zákonom, čo má výrazný vplyv na posúdenie oprávnenosti požiadaviek spol. Športka, a. s., v spore,“ píše sa vo vyhlásení predsedu predstavenstva Tipos, a. s., S. Žiačika.

Spor zašiel tak ďaleko, že včera na tlačovej besede spoločnosti Športka, jej predstavitelia verejne osočovali niektorých predstaviteľov žalujúcej strany, ale aj štátnych úradníkov. Poukazovali na skutočnosti, týkajúce sa exekutívy SZTK, ktorá podľa predstaviteľov Športky K. Rumana a R. Matouška bola formou nátlaku na SZTK, aby podpísal mimosúdne vyrovnanie s Tiposom. Za ďalšiu formu nátlaku zo strany Tiposu cez štátne inštitúcie považujú odvolanie A. Ihringa, ktorý nesúhlasil s podpísaním mimosúdneho dohovoru, finančné kontroly u jednotlivých športových zväzov, ale aj zmiernenie takmer 800-miliónového dlhu SZTK voči štátu na niečo vyše 100 miliónov. Podľa nich zodpovednosť za zlé hospodárenie so štátnymi prostriedkami pri Svetovej zimnej univerziáde v roku 1999 nemalo znášať len SZTK, ale všetci predsedovia organizačného výboru, ktorí boli v tom čase podpredsedami vlády.

„Mne pred posledným pojednávaním povedal pán Žiačik, že aj tak nič nedosiahneme. Lebo ak spor prehrajú, ministerstvo financií si vytvorí inú organizáciu na prevádzku lotérijných hier a oni zaniknú. Naše pohľadávky voči ním budú nevymáhateľné, lebo bez prevádzky hier nemajú žiadne peniaze. Nemám to na papieri, ale v tomto duchu sa vyjadroval aj pred inými ľuďmi,“ povedal K. Ruman. Právny zástupca Športky R. Opaterný na margo všetkých obvinení dodal: „Ak má niekto pocit, že sme ho neprávom osočili, nech to rieši súdnou cestou. My chceme od súdu aj v spore s Tiposom len jedno. Nech rozhodne, kto má pravdu a kto nie.“