Čoraz viac nelegálneho tovaru

Tento problém netrápi len slovenských obchodníkov a výrobcov

Na konkrétnych opatreniach v záujme zamedzenia nelegálnych dovozov a nelegálneho predaja, predovšetkým textilu, odevov a obuvi, pracuje v súčasnosti rezort hospodárstva. Reaguje tak na požiadavku Zväzu obchodu SR, ktorý sa naň obrátil po tom, čo v spolupráci s Asociáciou textilného a odevného priemyslu SR a Zväzu kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu na jednej a Colným riaditeľstvom SR, Ústredným daňovým riaditeľstvom, živnostenským odborom ministerstva vnútra a Slovenskou obchodnou inšpekciou na druhej strane dali dohromady informácie, ktorými doteraz disponovali jednotlivo. Ako pre Hd uviedla Eva Szabóová, riaditeľka odboru vnútorného trhu Ministerstva hospodárstva SR, pri analýze problematiky natrafili na dômyselné obchádzanie pravidiel, zákonov a doterajších opatrení. Nelegálne dovezený tovar, ale aj tovar nelegálne vyrábaný na území SR, sa dostáva do predaja prostredníctvom veľkoobchodu prevádzkovaného prevažne občanmi ázijských národností. Predáva sa najmä na trhoviskách a príležitostných trhoch, no v poslednom období ho SOI zaznamenala v značnej miere aj v stacionárnej

obchodnej sieti,

najmä v malých obchodoch a rôznych butikoch. Pritom ide často o tovary pochybnej kvality, ktoré podľa výsledkov kontroly SOI a rozborov autorizovaných skúšobní pre textilné a odevné výrobky (SKTC-119 VÚTCH-Chemitex) a obuv (Vipotest Partizánske) vysoko prekračujú povolené limity aditívnych látok (napríklad obsah kovov, farbív a pod.), ktoré sú z hľadiska ochrany zdravia spotrebiteľov nebezpečné. Pri predaji tohto tovaru najmä na trhoviskách a príležitostných trhoch (burzách) dochádza k daňovým únikom - nepriznávaním tržieb a neoprávneným znižovaním daňových a odvodových povinností. „Napriek vynakladanému úsiliu sú kontroly na trhoviskách a príležitostných trhoch málo efektívne, pretože neriešia podstatu problému,“ konštatuje E. Szabóová.

Dovoz textilu a textilných výrobkov stúpol z necelých 12 mld. Sk v roku 1997 na 42 mld. Sk v roku 2002. Pritom dovoz z Číny stúpol 4,5-násobne, z Taiwanu 3,1-násobne, z Kórejskej republiky a z Indie 1,8-krát. Dovoz pletených odevov a odevných doplnkov vzrástol z 21- tisíc ton v roku 1997 na 45-tisíc ton v roku 2002. Pritom priemerná cena za 1 kg sa pohybovala od 139 Sk do 392 Sk, zatiaľ čo ceny slovenského exportu týchto komodít dosahovali od 218 do 991 Sk za 1 kg. Dovoz obuvi sa v roku 2002 zvýšil o 53 % oproti roku 2001, pritom za posledné tri roky vzrástol dovoz obuvi trojnásobne, na čom má výrazný podiel import z Hongkongu, Indonézie, Malajzie a Vietnamu. Colné orgány sa

pri dovozoch

textilného, odevného tovaru a obuvi najčastejšie stretávajú s podhodnocovaním tovaru predloženého na colné odbavenie. Najčastejšie to býva pri dovozoch z Číny pre firmy, v ktorých spoločníkmi sú osoby čínskej národnosti. Podhodnotené faktúry nie je možné zo strany colných orgánov spochybniť, pretože k výmene originálnych faktúr za podhodnotené dochádza už pri vývoze z Číny a spolupráca s čínskymi colnými orgánmi zatiaľ prakticky neexistuje. Žiadosti slovenských colných orgánov o preverenie pochybných obchodov zostávajú nevybavené. Dovozné kvóty a dovozné licencie na obuv prijaté v záujme ochrany domáceho trhu pred nadmernými dovozmi, zväčša nekvalitného tovaru, boli neúčinné. Kvóty sa obchádzajú deklarovaním iných krajín pôvodu, napríklad Taiwan, Indonézia a ďalšie ázijské krajiny.

V súvislosti so vstupom SR do EÚ sa vynárajú nové problémy a úlohy, ktoré doteraz orgány daňovej kontroly nemuseli riešiť. Sú to napríklad intrakomunitárne obchody a triangulárne obchody (cez sprostredkovateľa) v rámci štátov EÚ. Pri takýchto obchodoch často dochádza k tzv. kolotočovým podvodom v oblasti DPH, pretože je problematické

vystopovať tovar,

ktorý prechádza nezdanený niekoľkými štátmi až do miesta svojho konečného určenia. „Problémy naďalej pretrvávajú, aj keď zodpovedné ministerstvá a nimi riadené štátne orgány vytvárajú systémové opatrenia na riešenie tejto problematiky, predovšetkým v oblasti colného konania a výberu daní,“ hovorí E. Szabóová a upozorňuje, že akékoľvek osvetové pôsobenie na obyvateľstvo je zbytočné, keď spotrebiteľský dopyt sa vzhľadom na ekonomickú situáciu orientuje na nízke cenové kategórie výrobkov bez ohľadu na ich kvalitu a bezpečnosť. Preto odbor vnútorného trhu ministerstva hospodárstva overuje prostredníctvom obchodno-ekonomických oddelení v zahraničí, aké právne a technické nástroje sa používajú v krajinách EÚ a mieni navrhnúť ich aplikáciu v SR. Veď aj krajiny Európskej únie zápasia s rovnakým problémom: Podľa správy AFP na vonkajších hraniciach únie zhabali colníci v roku 2002 takmer 85 miliónov kusov falošného tovaru a v prvom polroku tohto roka 50 miliónov kusov - kabeliek, elektroniky, liekov a kozmetiky, prevažne z Thajska a Číny. Európska komisia prijala v júli prísnejšie pravidlá, ktoré začnú platiť od 1. júla 2004. Podľa nich bude možné skonfiškovať viacero druhov tovaru a dôkladnejšie

kontrolovať batožinu

a rôzne zásielky. Pretože sa 1. januára 2005 skončí platnosť dohody o kvótach na dovoz textilu, odevov a obuvi z ázijských krajín s lacnou pracovnou silou, Francúzsko chce navrhnúť ďalšie opatrenia, napríklad zavedenie značky „Made in Europe“, ktorá by sa mala vydávať na základe kvality tovaru. V dôsledku falšovania výrobkov sa totiž len vo Francúzsku ruší ročne až 30-tisíc pracovných miest.

Ďalej by sa mala zintenzívniť vzájomná spolupráca a koordinácia postupu orgánov dozoru (colné orgány, daňové orgány, orgány trhovej kontroly) pri komplexných kontrolách na trhoviskách, príležitostných trhoch a vo veľkoobchodoch prevádzkovaných občanmi ázijských krajín. Prispieť k tomu má aj prepojenie informačných systémov a výmena informácií medzi týmito orgánmi. Podľa E. Szabóovej je tiež potrebné docieliť previazanosť jednotlivých legislatívnych noriem, a to najmä živnostenského zákona s daňovými zákonmi, pričom dôvody odobratia živnostenského oprávnenia by sa mali včleniť napríklad do daňového zákona, prípadne vyhlášky o používaní registračnej pokladnice, do colného zákona, zákona o SOI a o ochrane spotrebiteľa. „V súčasnosti nijaký právny predpis nedefinuje, čo je to osobitne závažné porušenie právnych predpisov, v praxi sa to ponecháva na subjektívne posúdenie,“ pripomína E. Szabóová. „Preto k pozastaveniu prevádzkovania živnosti alebo k odobratiu živnostenského oprávnenia z dôvodu závažného porušovania platných právnych predpisov či ochrany spotrebiteľa vzhľadom na nebezpečnosť výrobkov a ochranu ochranných známok dochádza len v ojedinelých prípadoch.“ Podľa informácie, ktorú sme dostali z MH SR, by sa mal spoločný materiál zainteresovaných rezortov dostať na rokovanie vlády SR v prvom štvrťroku 2004.

Zuzana Krútka

Cesty nelegálneho tovaru (predovšetkým textil, odevy, obuv)

- pašovanie menšieho množstva tovaru,

- fiktívne ukončený tranzit,

- podhodnotenie dovážaného tovaru,

- nesprávne uvedené dodacie podmienky,

- nesprávne uvedený pôvod tovaru,

- domáca výroba s falošnou ochrannou známkou

Zdroj: MH SR