Hospodársky denník
USD34,075 Sk
EUR41,096 Sk
CHF26,375 Sk
CZK1,271 Sk
  Piatok  5.Decembra 2003

Zdravie predstavuje kapitál

Priemerná dĺžka nášho života je o päť rokov nižšia ako v EÚ

Na výrazný rozdiel medzi zdravotným stavom občanov Slovenska a priemerným zdravotným stavom ľudí žijúcich v krajinách Európskej únie, poukazujú už dlho viacerí domáci aj zahraniční odborníci. Tieto tvrdenia dokladujú viacerými faktami. Priemerná dĺžka života na Slovensku je o päť rokov nižšia než v EÚ. Týka sa to nielen žien, ale i mužov. Úmrtnosť detí je o 75 percent vyššia ako v EÚ. Taktiež je vyššia úmrtnosť spôsobená najvážnejšími chorobami. Zahraničie upozorňuje, že je životne dôležité znížiť tento rozdiel a následne ho eliminovať, aby Slovensko mohlo dosiahnuť potenciál, aký je v rozšírenej Európe. Kapitál, ktorý predstavujú ľudia, treba vnímať ako základné aktívum do budúcna. Stav zdravia výrazne ovplyvňuje ekonomické faktory, ako je zamestnanosť, inovácia, hospodársky rozvoj. Preto je významné, aby občania SR mali dobrý zdravotný stav. Treba si uvedomiť, že ak sa nám nepodarí obstáť v tejto výzve, bude to na škodu nielen SR, ale aj EÚ. Otázky zdravia by sme mali dostať na vyššiu prioritu, zdôrazňujú ekonómi i sociológovia. To všetko pochopiteľne úzko súvisí so sociálnou situáciou obyvateľov. Tá sa v niektorých regiónoch východného a stredného Slovenska kriticky zhoršuje a momentálne finančné možnosti nedovoľujú sociálnu sieť rozšíriť. Podľa štatistických údajov klesli v prvej polovici tohto roka medziročne výdavky štátu na dávky sociálnej pomoci o 1,4 mld. Sk. Pod spomínaný pokles štátnych výdavkov sa podpísalo zníženie počtu sociálne odkázaných ľudí na priemerne 561 123 osôb, čo je zhruba jedna desatina obyvateľstva. Samotných poberateľov dávky bez ich rodinných príslušníkov bolo v priemere 289 519, teda o približne 40-tisíc menej než pred rokom.

Počty ľudí, ktorí sú oficiálne v hmotnej núdzi, úzko súvisia s nezamestnanosťou, ktorej priemerná miera sa za sledované obdobie dostala tesne nad 16 % a počet evidovaných na úrade práce prvýkrát od roku 1999 klesol pod polmiliónovú hranicu na 465 798. Odliv nezamestnaných bol pritom do značnej miery ovplyvnený intenzívnou spoluprácou s úradmi práce. Od začiatku roka im totiž nová legislatíva dala za povinnosť dokazovať raz za 14 dní, že si hľadajú zamestnanie, zúčastňovať sa na menších obecných prácach a spolupracovať s úradmi aj na ďalších projektoch a nástrojoch na získanie zamestnanie. V opačnom prípade ich úrady vyradili z registra a sociálna dávka sa im znížila na polovicu. Všetky podstatné ukazovatele napovedajú, že hospodársky rast slovenskej ekonomiky by mohol pokračovať aj v budúcom roku. Daňová reforma, ktorá na budúci rok zavedie rovnú 19-percentnú daň, by mala byť z hľadiska rozpočtových príjmov neutrálna. Dá sa teda predpokladať, že vláda splní svoj cieľ a zníži verejný deficit na 4, % v roku 2004 a 3,4 % v roku 2005. Tento scenár však prináša isté riziko, spojené s každou zásadnou daňovou reformou, pri ktorej sú predpokladané rozpočtové príjmy neisté, navyše, keď zatiaľ nie sú celkom jasne definované súvisiace reformy výdavkov. Navyše na rok 2005 plánované vytvorenie dôchodkového fondu môže deficit v príslušnom roku zvýšiť približne o 1 %, ak s ním nebudú spojené príslušné protiopatrenia. V mikrosfére sa však prípadne zlepšenie prejaví až o niekoľko rokov. Ak k tomu prirátame nevyhnutné prechodné zhoršenie životnej úrovne väčšiny obyvateľov po našom vstupe do únie, tak možno očakávať silné sociálne pnutie.

Eleonóra Bujačková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.