Americké clá na oceľ odsúdené na zánik

Americký prezident George W. Bush včera oznámil zrušenie ciel na dovoz ocele, ktoré zaviedol v marci minulého roka. Tento krok vtedy podnietil množstvo ostrých reakcií z Európskej únie, ale aj ďalších oblastí. Američanom privolal aj žalobu na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO), ktorá nedávno definitívne rozhodla, že clá sú ilegálne, čím umožnila sťažujúcim stranám zaviesť protiopatrenia. Prezident Bush si vzal na rozhodnutie čas, ale keďže 10. december, keď mala EÚ rozhodnúť o odvete, sa nezadržateľne blíži, nemohol už verdikt dlhšie odkladať.

Pre Európu znamená zrušenie taríf víťazstvo, aj keď cesta k nemu bola veľmi dlhá. Do určitej miery môže byť spokojný aj prezident Bush a oceliarske spoločnosti, ktoré dokázali clá udržať až 20 mesiacov, a to aj napriek tomu, že už pri ich zavádzaní si museli byť vedomí toho, že WTO ich s najväčšou pravdepodobnosťou označí za nezlučiteľné s pravidlami svetového obchodu. Za čas, ktorý bol oceliarňam poskytnutý, sa tak mohli aspoň čiastočne reštrukturalizovať. Táto spokojnosť je však limitovaná faktom, že ochrana mala pôvodne trvať až do roku 2005, čo sa nenaplní. Je preto možné, že podpora prezidentovi, dôležitá pred budúcoročnými voľbami, v oceliarskych štátoch klesne. Už zavádzaním ciel splnil Bush svoj predvolebný sľub. Prípadnú stratu hlasov by však mohli vynahradiť voliči v štátoch, kde sa nachádzajú automobilky a ďalší odberatelia ocele, ktorí zvýšenými tarifami tiež trpeli. Paradoxne, ešte pred verdiktom sa Bush poponáhľal do Pittsburghu, ktorý je sídlom najväčšej americkej oceliarskej spoločnosti U. S. Steel a vyzbieral tam na kampaň 850 miliónov dolárov. „Krátkodobo to nemusí mať veľký dosah,“ uviedol pre Reuters na margo ciel aj napriek nesúhlasu s ich zrušením šéf spoločnosti Thomas Usher.

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý hral dôležitú úlohu pri Bushovom rozhodnutí, bola určite aj hrozba protiopatrení zo strany Európskej únie, Japonska a ďalších krajín. Pre prezidenta boli o to citlivejšie, že EÚ odvetu v objeme 2,2 miliardy dolárov koncipovala tak, aby mala veľký dosah na štáty, kde sú súboje medzi republikánmi a demokratmi tradične tesné a strata podpory by Busha mohla stáť znovuzvolenie.

Nespornou výhodou je zastavenie kritiky, ktorá Spojené štáty v poslednom čase obviňovala z nárastu protekcionizmu. Okrem ciel na oceľ totiž WTO rozhodla aj o nelegálnosti amerických daňových úľav pre vybraných exportérov a nová obchodná vojna hrozí medzi USA a Čínou, keďže Američanom sa nepáči priveľký dovoz z tejto ázijskej krajiny a plánujú pre niektoré produkty zaviesť obmedzenia. Ďalším ochranným opatrením, ku ktorému Bush pristúpil, bolo zvýšenie subvencií pre poľnohospodárov.

Na uspokojenie oceliarskych spoločností by mali tieto na oplátku dostať určité ústupky. Patrí sem napríklad prísne presadzovanie antidumpingového zákona, prípadne aj zvýšenie pokút pre importujúce spoločnosti, ktoré ho porušia. Zároveň by sa mala zaviesť podrobná evidencia, ktorá by umožnila včas zaznamenať privysoký nárast dovozu ocele.

Aj Európania však podstupovali riziko. Ak by Bush clá nezrušil, pre európskych spotrebiteľov by to znamenalo drahší dovážaný textil či citrusové plody. Práve na tieto komodity mala EÚ uvaliť clá.

Michal Mušák