Majstri anarchie?

Podľa hlavného vyjednávača Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení pre kolektívne vyjednávanie Juraja Borgulu sa Slovensko nachádza v štádiu, keď práve končí preteky o vstup do EÚ a vyprodukovalo množstvo zákonov, ktorým vraj v konečnom dôsledku často nerozumejú ani ich tvorcovia. V tejto situácii a súvislostiach sme sa ho spýtali na rozdiely v kvalite vedenia sociálneho dialógu u nás a vo vyspelých európskych krajinách. „Keby sme išli do detailov a hľadali zodpovednosť, tak zistíme, že je to veľmi, veľmi formálne,“ hovorí J. Borgula o slovenskej tripartite. Podľa neho je tripartita závislá skôr od niekoľkých nadšencov a jednotlivcov ako od toho, že existuje nejaká organizácia sociálneho dialógu.

Podľa neho si strany, ktoré dostali právo na určitý čas riadiť túto krajinu, nevážia hlas tých, ktorých spravujú. „Keď sedíme v Rade hospodárskej a sociálnej dohody a vieme, že niektoré naše (spolu s odborármi) návrhy, ktoré odznejú k zákonom, sú dobré, a potom zistíte, že sa nedostanú na rokovanie vlády a parlamentu, tak je to neváženie si našej práce.“ Základný rozdiel v sociálnom dialógu v porovnaní s vyspelou Európou je podľa neho ten, že u nás to nie je zažitá norma. Tripartita nie je myslená vážne. „Čo si myslíte, koľko zamestnancov je v tomto štáte pokrytých kolektívnymi zmluvami? Je to 27,7 percenta (v západnej Európe okolo 80 %). Znamená to, že systém, ktorý nazývame sociálny dialóg na úrovni priemyselných vzťahov, nie je v skutočnosti systémom sociálneho dialógu,“ tvrdí . „Počuli ste nejakého ministra rozprávať ako mu prekáža, že práva zamestnancov napríklad v amerických spoločnostiach pôsobiacich na Slovensku nie sú rovnako chránené ako v nemeckých? Vôbec nie.“ Tým sa podľa J. Borgulu v tom, čo je v organizovanej a vo vyspelej Európe jednou zo základných noriem, u nás vytvára vnútorná anarchia.

(tu)