Za menej to tiež pôjde

Komentuje Zdena Rabayová

Na nevyhnutnosť odstrániť staré environmentálne záťaže, ktorých výška sa odhaduje na vyše 100 mld. Sk, poukazujú odborníci už viac ako desaťročie. Hoci rezort životného prostredia SR mal napríklad z príjmov z privatizácie získať 2 mld. Sk na staré environmentálne záťaže, pri rozdeľovaní koláča sa nakoniec naňho neušlo. Výnimku v odstraňovaní dlhov tvoria iba silnejšie podniky. Našťastie, ich manažéri si včas začali uvedomovať, že ignorovanie slova ekológia ich môže vylúčiť z konkurenčného boja na medzinárodných trhoch. Pokiaľ však ide o záťaže, ktoré na svoje plecia prebral štát, pokračuje sa doslova len v plátaní záplat. To znamená, že prostriedky sa uvoľnia, až keď hrozia havarijné stavy alebo strategický investor podmieni svoj vstup na Slovensko ich odstránením. Práve nedostatok zdrojov je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa dosiaľ neodstránili všetky škody spôsobené vyše dvadsaťročným pobytom vojsk bývalej Sovietskej armády na území Slovenska. Na základe uznesenie vlády SR zabezpečovalo v rokoch 1993 - 2001 prieskumné, sanačné a monitorovacie práce pri odstraňovaní škôd MO SR. Za uvedené obdobie si sanácie zo štátneho rozpočtu vyžiadali prostriedky vo výške 1,1 mld. Sk. Potreba skvalitniť odborné riadenie pri týchto špecifických činnostiach viedla k príprave návrhu na presun gescie na MŽP SR. Ten sa však neuskutočnil ani v stanovenom (1. 1. 2002), ani v posunutom termíne na november 2002. Dôvod? Schválené navýšenie oboch rozpočtových kapitol na presun gescie, a to konkrétne z prostriedkov z privatizácie, zostalo tiež len sľubom do budúcnosti. Až koncom vlaňajšieho roka sa navýšili výdavky rozpočtovej kapitoly MŽP SR o 10 mil. Sk z deblokačných príjmov, čo postačovalo skutočne len na minimum nevyhnutných prác.

Návrhy oboch dotknutých rezortov ako doriešiť aj túto otázku zahŕňa materiál, ktorý minulý týždeň schválil vládny kabinet. Ten obsahuje informácie o minulom a súčasnom stave znečistenia, ktoré v jednotlivých lokalitách spôsobil pobyt bývalej Sovietskej armády, rizikové analýzy a pod. Podľa odhadov MŽP SR si odstránenie škôd a monitoring vyžiadajú ešte vyše 341 mil. Sk. Čo je však dôležité - prehodnotením sanačných opatrení sa dosiahlo významné zníženie nákladov na ukončenie revitalizačných opatrení. Približne až o 50 % oproti pôvodnému predpokladu. A tak nečudo, že v kuloároch opäť silnejú špekulácie o tom, či investovaná miliarda nemohla byť nižšia o polovicu a či všetky zaplatené sanačné práce boli naozaj nevyhnutné a dostatočne účinné.