Na služby si treba zarobiť

Komentuje Eleonóra Bujačková

Často diskutujeme o úlohe sektora služieb (či terciárnej sféry) v stagnujúcom slovenskom hospodárstve. Objavujú sa dokonca aj názory, že rýchly prechod na ekonomiku služieb predstavuje optimálnu cestu (či nádejnú stratégiu) pre ekonomiku, ktorá stráca pod tlakmi globálnej konkurencie svoje poľnohospodárstvo a priemysel. Často sa argumentuje tým, že vyspelé spoločnosti majú vysoký podiel celkovej zamestnanosti v službách: USA viac ako 70 percent, Nemecko 61 percent atď. Prečo teda nepresunúť aj slovenskú zamestnanosť čo najrýchlejšie do služieb? Prečo sa však zatiaľ ani jedna krajina na svete nevydala dobrovoľne a úspešne touto nádejnou cestou? Odpoveď je ľahká. Všetky vyspelé krajiny ako USA, Nemecko či Japonsko si môžu rozsiahle sektory služieb dovoliť iba preto, že sú podporované najproduktívnejším poľnohospodárstvom a priemyslom na svete, teda vôbec nie preto, že by svoje poľnohospodárstvo a priemysel „odpísali“. V USA je v poľnohospodárstve zamestnané iba 1,5 % celkovej pracovnej sily. Táto skupina je schopná živiť nielen celé obyvateľstvo USA, ale najmenej ešte jednu rovnako veľkú krajinu. Prečo je americké poľnohospodárstvo také produktívne? Jednoducho preto, že má vysokú automatizáciu, špičkové znalosti a efektívnu distribučnú sieť. Potraviny sú najlacnejšou a stále klesajúcou položkou amerických rodinných rozpočtov. Preto si USA môžu dovoliť rozsiahle služby. Rovnako je to aj s priemyslom, ktorý zamestnáva okolo 20 percent celkovej pracovnej sily. Priemyselné výrobky sú druhou najlacnejšou položkou domáceho rozpočtu. Preto si USA môžu dovoliť rozsiahlu a najdrahšiu položku - služby.

U nás dnes dochádza k procesom práve opačným. Produktivita v poľnohospodárstve i priemysle nerastie, v lepšom prípade stagnuje, produkty často nie sú schopné konkurencie. Služby teda nie sú založené na spoľahlivom fundamente poľnohospodárstva a priemyslu svetovej triedy. To, že v Číne jazdí veľa rikší ešte nerobí z Číny spoločnosť služieb. To, že je v SR veľa služieb (spojených s činnosťou zahraničných podnikov) ešte nerobí zo Slovenska spoločnosť služieb. Inými slovami, vážme si svojich sedliakov, roľníkov, vážme si svojich výrobcov, vážme si všetkých, ktorí niečo robia, niečo vytvárajú a niečo vedia. Ich produktivita je základom nášho blahobytu. Ich produktivita umožní rozvoj služieb, a čo viac - ich produktivita za tieto služby zaplatí. Čo sú platné služby, na ktoré nie sú peniaze.

Poľnohospodárstvu a priemyslu treba umožniť, aby mohli nepretržite a intenzívne zvyšovať produktivitu a konkurencieschopnosť. Iba tak si budeme môcť dovoliť plnú škálu služieb, ktoré dnes moderný svet ľuďom ponúka. Tvrdenie a nádeje, že sa staneme spoločnosťou služieb bez vysoko produktívneho priemyslu a poľnohospodárstva, sú naivné. Musíme začať od piky: od poľnohospodárstva, jeho modernizácie a sproduktívnenia, k priemyselnej kvalite a konkurencieschopnosti až konečne k službám a ich novej úlohe vo vzrastajúcej, nie klesajúcej životnej úrovni rastovej ekonomiky.