|
|||||||||||||||||
Utorok 9.Decembra 2003 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Aby projekt presvedčil, získal dotáciuNúka sa široká paleta možností pre malých a stredných podnikateľov, ale aj pre živnostníkov Možnosť získať prostriedky zo štrukturálnych fondov má aj Bratislavský kraj. Podľa stanoveného Cieľa 2 spĺňa požiadavky Európskej únie. Práve v týchto dňoch sa schvaľuje finálna verzia Jednotného programového dokumentu NUTS II. - Bratislava. O bližšie informácie sme požiadali Mgr. Zuzanu Savitskú, riaditeľku odboru riadenia SPD (Jednotného programového dokumentu ) na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR . Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja môže získať financie aj Bratislavský kraj. O čo konkrétne ide? Z. Savitská: Pre Bratislavský samosprávny kraj bolo potrebné vypracovať zónovaciu mapu oblastí, ktoré budú môcť čerpať prostriedky z tohto fondu. Podpora z Cieľa 2 môže byť priznaná iba niektorým územiam Bratislavského kraja, ktoré spĺňajú požiadavky Európskej komisie. Schválenými oblasťami sú okresy Malacky, Pezinok, Senec, Záhorská Bystrica, Vajnory, Jarovce, Rusovce a Čunovo. Pravidlá pomoci pre toto územie na roky 2004 až 2006 obsahuje Jednotný programový dokument. Pri jeho vytvorení sme vychádzali aj z Regionálneho operačného programu a koncepcie Bratislavského samosprávneho kraja. Tak sme dospeli k hlavnému cieľu, ktorým je rast konkurencieschopnosti v oblasti malého a stredného podnikania, cestovného ruchu a zvýšenia atraktívnosti tohto regiónu pre jeho obyvateľov. Prioritou je podpora hospodárskej činnosti a trvalo udržateľný rozvoj daného územia. Aby sa splnil cieľ, kto a na čo môže získať finančnú dotáciu? Z. Savitská: Cieľ sa bude dosahovať postupným plnením opatrení. Prvé sa týka rozvoja malého a stredného podnikania, súkromného sektora. Podporia sa aktivity na dosiahnutie stabilného podnikateľského prostredia, vytváranie udržateľných pracovných miest a zvyšovanie podielu pridanej hodnoty. Príjemcami pomoci budú najmä malí a strední podnikatelia, živnostníci. Projekty môžu byť zamerané na zakladanie či rozšírenie malých a stredných podnikov, na zmenu výrobného procesu, podporu inovácie rôznych výrobných postupov, na investície do hmotného majetku, akými sú obstarávacia cena budov, pozemkov, strojov, prístrojov a pod. Podporí sa podnikateľova prvá účasť na výstavách a veľtrhoch, poskytovanie poradenských a konzultačných služieb na usmernenie podnikateľskej činnosti. Ďalej to môžu byť začínajúci podnikatelia, ktorí využívajú inkubátory. Podporia sa aj náklady na rôzne štúdie a projekty. Keďže ide o súkromný sektor, vypracovali sme s Úradom pre štátnu pomoc schému štátnej pomoci malého a stredného podnikania. V nej je presne napísané, akým spôsobom má podnikateľ postupovať. Pre investičné projekty môže získať 30-percentnú dotáciu. Pre poradenské a konzultačné služby, ako aj na účasť podnikateľa na veľtrhoch a výstavách, môže dostať 50 %. V tom je zahrnutá pomoc zo štátneho rozpočtu a európskeho fondu. Zvyšok musí dať podnikateľ. Schéma ešte nie je schválená Bruselom, čiže môže dôjsť k zmenám. Čoho sa týkajú ďalšie opatrenia? Z. Savitská: Druhým opatrením je podpora služieb pre podnikateľov. Zameriava sa na verejný sektor. Prostredníctvom tohto opatrenia Bratislavský samosprávny kraj, mestá, obce, a pod. môžu ponúknuť začínajúcemu podnikateľovi vhodné priestory, kancelárie, služby, inkubátory. Podporovať sa môže výstavba vedecko-technických parkov, inovačných centier na územiach, kde sa sústreďuje priemyselná výroba. O financie môžu žiadať na rekonštrukcie nevyužitých budov, areálov na podnikanie. Patrí sem aj infraštruktúra primeraná miestnemu rozvoju, zamestnanosti, ďalej príprava územia a projektovej dokumentácie, podpora vedy, výskumu a vývoja. Pre toto opatrenie by mala platiť dotácia v pomere 50 % z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, 45 % zo štátneho rozpočtu. Zvyšných 5 % uhradí konečný príjemca pomoci. Môže to byť mesto, obec, Bratislavský samosprávny kraj, regionálne rozvojové agentúry, vysoké školy, priemyselné inštitúcie, výskumné ústavy, mimovládne organizácie, teda neziskové organizácie, ktoré nevytvárajú vedľajší čistý príjem. Tretím opatrením je rozvoj podnikateľských aktivít a služieb v cestovnom ruchu. Podporuje súkromný sektor. Vybrané územie Bratislavského kraja je vlastne významným územím pre cestovný ruch a športovú turistiku. Napríklad je tu oblasť Malých Karpát, Záhoria. Ponúkajú vhodné príležitosti na rozvoj cestovného ruchu. Týmto opatrením sledujeme efektívnejšie využitie tohto územia, rast konkurencieschopnosti cestovného ruchu, uplatnenia sa na trhu. Podnikatelia môžu podávať projekty na výstavbu nových zariadení cestovného ruchu, rekonštrukciu, modernizáciu existujúcich zariadení aj pre obchodnú a kongresovú turistiku, ubytovacie, stravovacie zariadenia. Dotáciu môžu získať aj na doplnkové služby k cestovnému ruchu, napríklad kúpaliská, kryté plavárne, hygienické zariadenia, relaxačné centrá, sauny, posilňovne, detské ihriská, požičovne športových potrieb. Podporené môžu byť projekty, ktoré tvoria nové pracovné miesta súvisiace s výstavbou a prevádzkovaním zariadení cestovného ruchu, potom obstarávanie hmotného investičného majetku, napríklad nákup vodných plavidiel, vodných bicyklov, skútrov, zasnežovacích zariadení, techniky na úpravu lyžiarskych tratí. Žiadateľ môže dostať finančnú dotáciu aj na vypracovanie projektu, štúdie. Keďže toto opatrenie sa týka súkromného sektora, bola preň vypracovaná schéma štátnej pomoci na podporu rozvoja cestovného ruchu. Opäť platí, že investičné projekty môžu získať 30-percentnú dotáciu. Pri poradenských a konzultačných službách, ako aj pri prvej účasti podnikateľa na medzinárodných výstavách a veľtrhoch, môžu mať uhradených 50 % nákladov. Aby sa mohol lepšie rozvinúť cestovný ruch, bude potrebné vytvoriť aj vhodnejšie podmienky na takéto podnikanie. Rátate s tým? Z. Savitská: Štvrté opatrenie, ktoré je zamerané na podporu verejného sektora, sa týka najmä dobudovania infraštruktúry, ktorá súvisí s cestovným ruchom. Ním môžu zabezpečiť napríklad sprístupnenie atraktivity na tomto území, ale v súlade s podmienkami ochrany prírody. Môže ísť o projekty zamerané na zlepšenie životného prostredia, ale opäť s prepojením na cestovný ruch, napríklad dobudovanie miestnych cyklotrás s prepojením na medzinárodnú dunajskú a moravskú cyklotrasu. Projekty sa môžu zameriavať na výstavbu technickej infraštruktúry, zriaďovanie turistických informačných kancelárií, na marketingové a propagačné aktivity na tomto území, na skvalitňovanie stredísk cestovného ruchu, výstavbu informačného systému, kultúrneho zariadenia. Podporí sa aj obnova a ochrana hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré súvisí s cestovným ruchom. Keďže ide o verejný sektor, projekty môžu podávať mestá, obce, ZMOS, Bratislavský samosprávny kraj a mimovládne neziskové organizácie. Ako pri iných opatreniach, ktoré sa týkajú verejného sektora, finančnú dotáciu 50 % dostanú z európskeho fondu, 45 % zo štátneho rozpočtu a žiadateľ musí dať 5 Okolité bratislavské obce sú zaujímavé svojou históriou, kultúrou - iná je v Devínskej Novej Vsi, iná vo Vajnoroch. Budú môcť získať dotácie napríklad na zachovanie folklóru? Z. Savitská: Aj na to je zamerané posledné, piate opatrenie, a to obnova a rozvoj obcí a zachovanie kultúrneho dedičstva. Opäť je pre verejný sektor. Jeho cieľom je zabezpečiť hospodársku a sociálnu obnovu dedín, miest a príslušných mestských štvrtí, zachovať osobitosť a kultúrne dedičstvo. Projekty, ktoré sa môžu podávať, by mali byť zamerané najmä na prípravu plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí, na budovanie nových kultúrnych zariadení, úpravu verejných priestranstiev, parkov, chodníkov, potokov, rôznych vodných plôch, na rekonštrukciu či výstavbu remeselníckych dvorov, obnovu kultúrnych tradícií a zvykov. Môže ísť aj o výstavbu rekreačno-oddychových zón na víkendovú a krátkodobú turistiku. Financie môžu dostať aj na tvorbu územných plánov, projektových dokumentácií, štúdií, prípadne na využitie priestorov, rekonštrukciu a modernizáciu budov, ktoré majú historický, kultúrny či národný význam. Ďalšími aktivitami môžu byť aj činnosti súvisiace so životným prostredím a trvalo udržateľným rozvojom vidieckych (Pokračovanie) Danica Rísová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |