ZO SLOBODNÝCH ŠTÁTNE?

Jestvuje návrh novely Notárskeho poriadku, ktorý bol vyrobený Ministerstvom spravodlivosti SR. A bez účasti zainteresovaných, čiže „demokraticky“, tak ako v neblahej a celkom nedávnej minulosti. Návrh novely je taký, že notársky stav je pobúrený. To, čo Európa oceňuje, sa má zmeniť. Slobodné notárstvo latinského typu sa má stať minulosťou. Dokonca by sa dalo hovoriť, pokiaľ sme návrh správne pochopili, o návrate k štátnym notárstvam, ale aj o určitom druhu štátneho dirigizmu. Otázky o tejto novele sme položili JUDr. Štefanovi Kuteničovi, prezidentovi Notárskej komory SR.

Hd: Aký je názor Notárskej komory SR na novelu zákona o notároch a najmä na navrhované zrušenie princípu „numerus clausus“ v notárskej profesii?

Š. Kutenič: Pod pojmom numerus clausus (vhodnejšie by bolo používať pojem štátom regulovaný počet notárskych úradov, pretože ani podľa súčasne platnej právnej úpravy Notárskeho poriadku Notárska komora SR neuplatňuje klasický numerus clausus) rozumieme exkluzívnu kompetenciu štátu pri výkone štátneho dohľadu nad notárstvom - rozhodovanie o tom, kde a koľko notárskych úradov bude zriadených, s tým cieľom, aby štát notárovi k výkonu jeho činnosti zabezpečil nestrannosť a nezávislosť, zároveň pre verejnosť zabezpečil kvalitatívne a ekonomicky jednotný výkon notárskej činnosti v rámci republiky, ako aj dostupnosť výkonu notárskych úkonov v rámci územia celej republiky.

Čo sa týka prístupu k povolaniu notára, súčasne platný právny stav je v súlade s Ústavou SR, ako aj Listinou základných práv a slobôd a nie je ani v rozpore s uznesením vlády č. 830 z 3. 9. 2003 - bod B.1. Výkon notárskej činnosti nie je podnikaním, teda

štátom regulovaný

prístup k nemu nemôže poškodzovať hospodársku súťaž. Štát zriaďuje notársky úrad a štát aj rozhoduje o jeho obsadení konkrétnou fyzickou osobou. Notárska komora SR (ďalej len „komora“) za účasti štátneho dohľadu vo výberovom konaní len preveruje spôsobilosť konkrétnej fyzickej osoby vykonávať notársku činnosť - verejnú moc.

Ministerstvo spravodlivosti sa týmto návrhom rozhodlo neregulovať zo strany štátu počet notárskych úradov. V rámci krajín Európskej únie, ktorých právne poriadky patria do latinsko-germánskeho právneho okruhu, iba Holandsko ako jediný štát nereguluje počet notárskych úradov, čo však vyplýva z jeho historického vývoja, avšak ani v tomto liberálnom štáte neexistuje

právny nárok

na zriadenie notárskeho úradu tak, ako to v tomto návrhu upravuje ministerstvo spravodlivosti. V rámci krajín Európskej únie prebieha diskusia, či uplatňovať pri výkone funkcie notára výhradu štátneho občianstva alebo nie. V prípade, ak sa právo Európskej únie rozhodne neuplatňovať výhradu štátneho občianstva, avšak ponechá si právo regulovať počty notárskych úradov, podľa predkladaného návrhu sa slovenskí občania dostanú do pozície, kde budú na základe vlastného právneho poriadku diskriminovaní. Nie je možné prehliadnuť snahy, ktoré by sa dali označiť ako snaha o „dereguláciu“. Východiskovým bodom je úvaha, že len voľná konkurencia na všetkých trhoch vedie k najlepším hospodárskym výsledkom. Podaktorí sa domnievajú, že to má platiť aj pre tzv. trh právnych služieb a zahŕňajú sem aj notárske povolanie. Považujú preto štátom regulovaný počet notárskych úradov za neprimeraný dnešnej dobe, pretože poškodzuje konkurenciu. Takéto nazeranie je len prejavom nepochopenia zmyslu a významu notárskej činnosti. Táto v podstate

nie je voľnou

službou, ktorej kvalita a cena sa vyvažuje podľa ponuky a dopytu na trhu. Predstavuje skôr štátnu úlohu na zabezpečenie právnej starostlivosti zahŕňajúcej právnu prevenciu, garanciu a stabilitu právnych vzťahov a ústavné práva občanov na rovnaký prístup k právnej ochrane, a tým je časťou štátom poskytovanej existenčnej starostlivosti. Preto zostáva výlučne štát príslušný a zodpovedný za organizáciu notárstva. To je jasné presvedčenie všetkých krajín latinského notárstva. Tak isto je to aj jasné pre ponímanie inštitúcií Európskej únie. Najmä Európsky parlament vo svojom rozhodnutí z 18. 1. 1994 (tzv. Marinho-správa, Vestník zo 14. 2. 1994, č. C 44/36: 3. Notárstvo v spoločenstve, A 3-042/93) zdôraznil výsostne štátnu povahu notárskych úkonov a vymedzil ju z činností v slobodnom povolaní. Tým bolo potvrdené, že notársky výkon úradu je časťou národno-štátnej suverenity (čl. 45 Zmluvy z Maastrichtu) a notárska činnosť bola vyňatá z trhovo-regulačnej kompetencie komisie v Bruseli.

Predložený návrh novely Notárskeho poriadku bol vypracovaný bez prítomnosti zástupcov komory, expertov na notársku problematiku z oblasti teórie a praxe z tuzemska, ako aj z cudziny. Nebola vykonaná analýza platného právneho stavu ani

analýza dôsledkov,

ktoré prinesie predkladaný návrh. Predložená novela je nesúrodý a nekompatibilný materiál vzájomne si odporujúcich ustanovení, ktorý navodí množstvo doteraz nepoznaných problémov súvisiacich s notárstvom. Ministerstvo spravodlivosti v predkladacej správe ani v dôvodovej správe neuvádza príčiny ani problémy, ktoré by odôvodňovali k pristúpeniu k takej závažnej systémovej zmene notárstva, akú táto novela prinesie. Vo všeobecnosti nie sú voči notárom vznášané pripomienky, týkajúce sa prieťahov v konaní, byrokracie a notári nie sú dávaní do súvislostí s korupčným správaním.

Hd: Uplatní Notárska komora aj zásadné pripomienky k návrhu novely zákona? Čoho sa budú týkať?

Š. Kutenič: Ministerstvo spravodlivosti predloženým návrhom okrem zbavenia sa právomoci a zodpovednosti regulovať počet notárskych úradov pristúpilo k zásadnej systémovej zmene úpravy slobodného notárstva latinského typu v Slovenskej republike, a to viacerými citeľnými zásahmi do notárskej samosprávy, dokonca až takým spôsobom, že vzniká otázka, či ešte máme záujem o slobodné notárstvo alebo bude štát detailne kontrolovať notársku samosprávu a čo je nemenej závažné, aj samotný výkon notárskej činnosti. Tu sa však ocitáme na ceste späť k štátnym notárstvam. Ako ináč si možno vysvetliť snahu o nominovanie dvoch členov prezídia NK SR ministrom spravodlivosti, pričom

nepôjde o notárov,

povinnosť podávať na MS SR každé tri mesiace správy o činnosti notárov, vykonávanie účelových previerok kontrolných pracovníkov ministerstva spravodlivosti na notárskych úradoch s prístupom ku všetkým údajom a do všetkých notárskych spisov s právom posudzovať zákonnosť notárskych aktov. Do akej polohy sa potom dostane otázka diskrétnosti a mlčanlivosti notára a jeho pracovníkov? Zaviesť sa má aj preskúšanie uchádzača, ktorý vykonal notársku skúšku v Notárskej komore s hodnotením neprospel pred skúšobnou komisiou MS SR, pričom rozhodnutie tejto komisie by bolo konečné. Už vonkoncom si nevieme vysvetliť zámer odňať notárom právo poskytovať účastníkom právne rady. Tieto a ešte ďalšie chystané opatrenia chápeme ako prejav nedôvery voči Notárskej komore a jej samospráve a notárom. Z čoho to však pramení nám nie je dostatočne jasné. Navyše takéto snahy sú v úplnom protiklade so zrušením numerus clausus, kde štát vychádza zo zásady úplného sprístupnenia profesie a živelného regulovania počtu notárov trhovým spôsobom, na druhej strane je tu razantný nástup štátneho dirigizmu do činnosti notárov. Na takéto zásahy však nie sú skutočné dôvody, pretože činnosť notára sa pohybuje len v zákonnom rámci, notár svoju činnosť vykonáva nestranne, nezávisle, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a z toho dôvodu musí byť aj poistený pre prípad

spôsobenia škody

nesprávnym úradným postupom. Veríme, že o všetkých týchto aspektoch sa bude ešte diskutovať a štátny dohľad nad činnosťou komory a notárov zostane vo vyváženej polohe tak, ako je to dosiaľ. O slobodnom notárstve latinského typu hovoríme v krajinách, ktoré na základe kodifikovaného civilného práva donucujúco vopred určujú pri určitých právnych úkonov formu notárskej listiny (klasický francúzsky výraz „acte authentique“) s jej špecifickými funkciami (vyššia dôkazná sila, záruka správnosti, záruka účinnosti, ochrana pred prenáhlením, priama vykonateľnosť). Ide o krajiny, ktoré sú tradične označované ako prislúchajúce do románsko-germánskeho právneho okruhu. Preto sú notári v týchto krajinách označovaní ako notári latinského typu. V rámci krajín Európskej únie ide o všetky krajiny okrem Veľkej Británie, Írska a škandinávskych krajín, z pristupujúcej desiatky všetky krajiny okrem Cypru.

V krajinách s inými právnymi poriadkami, v tých, ktoré nepoznajú notársku listinu s týmito funkciami, je notár latinského typu neznámy. Tu hovoríme o „notary public“ v krajinách „common law“ anglo-amerického právneho okruhu. „Notary public“ v anglo-americkom právnom okruhu nemusí byť právnikom, jeho činnosť a úloha nie sú v žiadnom ohľade porovnateľné s tými, ktoré vykonávajú notári latinského razenia. Štátom regulovaný počet notárov tam nehrá žiadnu úlohu. Napokon, niektoré krajiny bývalého socialistického právneho okruhu poznajú síce kodifikované civilné právo s určitými ustanoveniami o forme, avšak nie notárov latinského typu. V týchto krajinách vykonávali/vykonávajú štátni notári notárske úlohy. Štátni notári boli/sú úradníci s mimoriadnymi povinnosťami

vernosti a poslušnosti

voči svojmu štátu, ktorým štátni úradníci tradične podliehajú a v tomto smere sú aj pravidelne štátnou mocou kontrolovaní. V prípade schválenia predloženej novely Not. por. dôjde v Slovenskej republike k likvidácii slobodného notárstva latinského typu so všetkými negatívnymi následkami. Vytvorí sa hybrid, ktorý bude niesť znaky anglosaského notary public, latinského notárstva i štátneho notárstva. Takýto hybrid nemôže byť dlhodobo funkčný. Chystaná forma notárstva nebude mať na svete obdobu, bude vnútorne nestabilná, bude mať v sebe zapracované neprekonateľné rozpory, ktoré nebudú v praxi riešiteľné. To by si mali uvedomiť všetci zainteresovaní a dať si odpoveď na otázku, či chceme, aby na území Slovenskej republiky pôsobilo slobodné notárstvo latinského typu alebo nie. Ak nie, je to potrebné otvorene povedať a zdôvodniť. Notárska komora Slovenskej republiky vybudovala centrálny informačný systém a v rámci neho notárske centrálne registre, ktoré sú svetovým unikátom. Týmito registrami sme napríklad zabránili možnosti antidatovania notárskych listín, osvedčenie pravosti podpisu je možné si preveriť na internete. Slovenské notárstvo si v notárskom svete vybudovalo uznanie a rešpekt nielen pre seba, ale aj pre štát, ktorý reprezentuje. Na nedávnej Konferencii notárstiev Európskej únie konanej vo Viedni (7. - 8. 11. 2003) sa konštatovalo, že dynamické slovenské notárstvo je na čele notárstiev zo všetkých pristupujúcich krajín a v mnohých smeroch je jeho postup poučný aj pre notárstva členských krajín EÚ. Novela Not. por. zákon č. 357/2003 Z. z. nadobudne účinnosť 1. 1. 2005, na základe tohto zákona budujeme notársky

centrálny archív

listín v elektronickej podobe, ktorý absolútne vylúči možnosť falšovania notárskych listín, túto službu budeme ponúkať aj pre súkromné listiny. Navrhovanou novelou je chod centrálneho informačného systému a budovania notárskeho centrálneho archívu listín vážne ohrozený, v prípade schválenia tejto novely v navrhovanom znení nemôže Notárska komora niesť zodpovednosť za ďalší nekontrolovaný chod udalostí a nemôže ani zodpovedať za bezpečnú a plynulú prevádzku Centrálneho informačného systému.

Hd: Je podľa vás návrh zákona priechodný?

Š. Kutenič: Predložený návrh novely Notárskeho poriadku je v rozpore s duchom a účelom platného Notárskeho poriadku, ktorým bolo po 1. 1. 1993 na území Slovenskej republiky obnovené slobodné notárstvo latinského typu. Naše pripomienky sú zásadné, celý materiál je potrebné úplne prepracovať, komora je pripravená spolupôsobiť a zároveň zabezpečiť účasť domácich i zahraničných expertov na otázky notárstva. Za predpokladu, že je Slovenská republika skutočne demokratický a právny štát, ctí si svoju právnu tradíciu a kultúru, chce mať právnu úpravu svojho notárstva kompatibilnú s úpravou latinského notárstva v krajinách Európskej únie, v navrhovanej podobe predložený návrh novely Notárskeho poriadku nemôže byť priechodný.

Peter Kasalovský