Nastane väčší pokles dopytu

Pozitíva daňovej reformy kompenzujú viaceré negatívne opatrenia

Daňovou reformou a znížením priamych daní sa Slovensko posunulo do čela krajín s nízkou úrovňou daní v Európskej únii. Rovná, 19-percentná daň z príjmov právnických a fyzických osôb, vytvára predpoklady pre domáce, ako aj zahraničné podnikateľské subjekty. Postupný pokles dane z príjmov právnických osôb zo 41 % až na 19 % znamená zásadné zníženie priamych daní. Vo vzťahu k zahraničným investorom sa dá konštatovať, že 19-percentná daň z príjmov je stimulačným nástrojom pre ich príchod na Slovensko. Z tohto hľadiska sú priame dane v intenciách smerovania ich vývoja v Európskej únií. Rast spotrebných daní zodpovedá tiež tendenciám EÚ, kde sa vo väzbe na pokles priamych daní predpokladá nárast nepriamych. Súčasné zvyšovanie spotrebných daní nemožno chápať ako posledné. Prijatie ďalších ekologických daní v Európskej únii, ktoré vstupujú do platnosti od 1. januára 2004, sa premietne do navýšenia spotrebných daní z uhľovodíkových palív a mazív. Slovensko po vstupe do Európskej únie, ak sa mu nepodarí získať prechodné obdobie, bude musieť zohľadniť aj toto dodatkové navýšenie. Ako informuje doc. Ing. Peter Staněk, CSc., z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV v súvislosti s konferenciou Slovensko a Európska únia z pohľadu rozvoja slovenského priemyslu, ktorá sa uskutočnila v Bratislave, všeobecne sa predpokladá

zbližovanie sadzieb

dane z pridanej hodnoty na rozpätie od 15 do 20 %. Ale v kompetencií národných vlád zostáva možnosť stanoviť dve až tri rozpätia podľa sociálnej únosnosti a diferencovaného prístupu k jednotlivým tovarom a službám. Minimálna sadzba dane z pridanej hodnoty sa má postupne harmonizovať z dnešnej roviny 0 % až 8 % na jediný typ vo výške 5 % s tým, že vybrané kategórie tovarov a služieb si môžu podržať minimálnu sadzbu po neobmedzený čas. Ide predovšetkým o alternatívne zdroje energie, ekologické projekty a niektoré typy tovarov a služieb súvisiacich so vzdelávaním, s oblasťou základných potravín a s niektorými ďalšími kľúčovými segmentmi základného zabezpečenia fungovania obyvateľstva. Slovensko sa týchto možností manévrovania v rámci sadzieb dane z pridanej hodnoty vzdalo.

Zvýšenie spotrebných daní zo súčasných 14 % na 19 % u základných tovarov a služieb napríklad u služieb spojených s bývaním a u základných potravín, výrazným spôsobom zvýši ich ceny. Tým nastane kompenzácia pozitívneho efektu vyplývajúceho z poklesu priamych daní a v konečnom dôsledku, vzhľadom na zvýšené výdavky prevažnej väčšiny domácností, pokles domáceho kúpyschopného dopytu. Vzhľadom na zúženie priestoru, ktorý umožňuje manévrovanie s rôznymi sadzbami dane z pridanej hodnoty, sa zúži aj manévrovací

priestor vlády

na stimulovanie podnikateľského sektora. Podľa P. Staněka vysoká sadzba DPH bude negatívne pôsobiť na niektoré ďalšie snahy zahraničných investorov prísť na územie SR. V oblasti domáceho kúpyschopného dopytu obyvateľstva je možné, vzhľadom na kumulatívny dopad viacerých reforiem - penzijnej, sociálnej, daňovej atď., očakávať výrazné zvýšenie výdavkov domácností. Vo väzbe na dôsledky vstupu do EÚ v oblasti štandardizácie, certifikácie a ekologizácie výrobkov sa dá očakávať aj výrazné zvýšenie výdavkov firiem. To bude znamenať výrazné obmedzenie vnútorného domáceho dopytu. Keď sa k tomu pridá skutočnosť, že pokračuje deregulácia cien energií, minimálne pre roky 2004, 2005 a sčasti aj pre rok 2006, je možné očakávať pokles reálneho dopytu tak z hľadiska domácností, ako aj firiem. Na druhej strane výdavky verejného sektora sú neustále stláčané vo väzbe na plnenie maastrichtských kritérií a dosiahnutie 3-percentného deficitu štátneho rozpočtu. To posilňuje nutnosť sústrediť pozornosť na exportnú stratégiu prevažnej väčšiny podnikateľských subjektov na Slovensku.

Predstava o samostatnom prieniku na trhy Európskej únie je značne problematická nielen vo väzbe na dosahy jednotlivých reforiem, ale predovšetkým na nutnosť reálneho poznania možností a trhových charakteristík platných pre trh únie. Z tohto hľadiska samotný faktor výrazne nižších mzdových nákladov nie je pre slovenské firmy dostatočným efektom, ktorý by vykompenzoval ostatné problémové okruhy, napríklad ďalší rast energií a iných výrobných médií. Pokiaľ však budú

platiť skúsenosti

s liberalizovaným európskym energetickým trhom, je možné predpokladať postupne ďalší nárast cien vstupov, osobitne v oblasti elektrickej energie a plynu, ktoré budú napriek liberalizácií stimulované celkovým rastom cien týchto komodít v EÚ, ale aj ich narastajúcim nedostatkom. To začína byť významným limitujúcim faktorom ďalšieho rozvoja únie. Napriek reformám sa reálne úhrnné náklady práce výraznejšie nezmenia. Podľa schválenej koncepcie sociálnej reformy celkový pokles nákladov na sociálny okruh by mal u podnikateľov predstavovať maximálne 1,5 % až 2 %. Avšak uplatnenie povinných platieb počas prvých desiatich dní práceneschopnosti pre zamestnávateľov bude znamenať podstatné zvýšenie výdavkov. Kompenzačné opatrenie, stanovujúce, že zamestnávateľ môže kontrolovať vlastného práceneschopného pracovníka, nebude riešiť jeho ekonomické a finančné toky.

Vladimír Turanský