Môžeme predávať

Kjótsky protokol z roku 1997 o znižovaní emisií skleníkových plynov, ktorý obsahuje konkrétne záväzky jednotlivých krajín sveta, onedlho nadobudne platnosť. A to aj napriek faktu, že USA ako najväčší producent emisií oxidu uhličitého (CO2) ho bojkotujú. Po jeho nedávnej ratifikácii v Kanade a prísľube predstaviteľov Ruskej federácie o pristúpení k protokolu prestáva byť osud dokumentu neistý. Splní sa tak podmienka, že ho musí ratifikovať najmenej 55 zo 160 zmluvných štátov dohovoru, na ktoré spolu pripadá 55 percent emisií CO2 všetkých priemyselne vyspelých krajín.

Slovenská republika ratifikovala Kjótsky protokol vlani na jar. Pripomeňme, že podľa jeho znenia musia zmluvné strany znížiť v rokoch 2008 - 2012 emisie skleníkových plynov celkovo v priemere o 5,2 % z úrovne roku 1990. Slovensko o 8 %. Podľa vyjadrenia zástupcov ministerstva životného prostredia nejde o ťažkú úlohu, lebo SR je v relatívne dobrej pozícii. Pokles priemyselnej výroby od roku 1990, odstavenie viacerých neefektívnych výrob, vysoký podiel energie vyrobenej v existujúcich jadrových elektrárňach a investície mnohých podnikov do ochrany ovzdušia vytvárajú predpoklad na to, že emisie skleníkových plynov netreba radikálne znižovať. Dokonca Slovensko má možnosť svoje ušetrené jednotky CO2 predávať. O tom, že pre

štátnu pokladnicu

a najmä podnikateľské subjekty ide o historickú šancu zarobiť na obchode s novou komoditou pochopili včas nielen predstavitelia rezortu životného prostredia, ale aj niektoré firmy. Koncom minulého roka získala japonská Sumitomo Corp. práva na emitovanie 200-tisíc ton jednotiek ekvivalentu oxidu uhličitého, s ktorými mohla obchodovať SR vďaka znižovaniu emisií v krajine. Tento obchod zrealizovala spoločnosť Menert Šaľa (v súčasnosti pripravuje ďalšie zaujímavé projekty) a schválil ho aj vládny kabinet. Podľa vyjadrení zainteresovaných išlo vôbec o prvý obchod, ktorý sa na svete uskutočnil v rámci medzinárodného obchodovania s emisiami. To predstavuje jeden z troch mechanizmov flexibility Kjótskeho protokolu. Princíp obchodovania je v tom, že krajina, ktorá produkuje menej emisií ako má stanovené kvóty, môže časť svojej rezervy predať inej krajine. O kúpené množstvo bude musieť kupujúci menej investovať do zníženia emisií na domácom území. Obchodovanie s emisiami bolo nosnou témou aj pravidelnej energetickej stredy, ktorá sa uskutočnila minulý týždeň. Vystúpili na ňom aj zástupcovia spoločnosti Natsoursce Intro - jednej z najvýznamnejších svetových brokerských firiem, ktorá sa špecializuje na obchodovanie s emisiami. Z ich prednášok vyplynulo, že základom je dobrý projekt. Ak je z neho jasná

redukcia emisií,

už dnes nie je ťažké získať naň investície. Potvrdzujú to aj ich vlastné skúsenosti, či už ide o investície v Indii, Číne, krajinách s transformujúcou sa ekonomikou atď. Potencionálni investori - najväčšie svetové bankové inštitúcie si uvedomujú, že emisie sa o pár rokov stanú komoditou, s ktorou sa bude obchodovať na úrovni porovnateľnej s ropou. Predbežné odhady ročného obratu sa pohybujú od 60 do takmer neuveriteľných 200 mld. USD ročne. Odborné odhady ceny za tonu ekvivalentu CO2 sa pohybujú okolo troch až piatich USD. Ak zoberieme do úvahy fakt, že vláda SR zatiaľ na predaj vyčlenila desať miliónov ton takzvaného ekvivalentu CO2, stačí jednoduchá matematika na to, aby sme si vedeli zrátať, koľko peňazí sa dá na obchodovaní s emisiami zarobiť. V súčasnosti upravujú pravidlá hry obchodu s emisiami schválené zásady MŽP SR. Z ich obsahu vyplýva, že s emisiami je možné obchodovať až vtedy, keď sa

úspory preukážu a

budú môcť kontrolovať. Dôležitá je aj registrácia emisií, vypracovanie tzv. národných alokačných plánov a pod. Podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, viacerí investori projektov (výstavba nových energetických zdrojov okrem jadrových elektrární, rekonštrukcie tepelných zariadení, budovanie skládok odpadov... ) prišli do SR, pretože sa chcú s ušetrenými emisiami zapojiť do perspektívneho obchodu. Ten sa síce začne približne až v januári 2005, ale jeho rozmach sa očakáva práve v období rokov 2008 až 2012. Iste, investori chcú v prvom rade sami dobre zarobiť, ale... Podstatné je to, že zrealizované projekty pomôžu skvalitniť stav životného prostredia na Slovensku a zároveň realizácia projektov vytvorí nové pracovné príležitosti.

Zdena Rabayová