S farmou končí obec i chotár

Kto konečne prepočíta, koľko prinesie podpora exportu potravín?

Štrukturálne fondy Európskej únie sa nebudú dať vyčerpať v maximálnej možnej miere, hovoria naši poľnohospodári. Nie preto, ako im niekedy hovoria predstavitelia rezortu a vlády, že agropodnikatelia nevedia pripravovať vhodné projekty. Pravda je taká, že sa musia plniť veľmi tvrdé kritériá kladené na bonitu klienta, ktoré určuje EÚ. Podstatné sú zdroje, pričom naše poľnohospodárske podniky sú finančne poddimenzované a navyše aj regionálne veľmi rozdielne. Ako nám povedali predstavitelia Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (ZPD OS) SR, štrukturálne fondy sa nebudú dať vyčerpať pre zložité podmienky v tých oblastiach, kde už dnes majú farmy veľké existenčné

problémy. Fondy budú prínosom len pre tých, ktorí na to budú mať. Aj keď sa hovorí, že dobrých treba podporiť a zlí nech odídu z trhu, nie vždy by to tak malo byť. Mnoho fariem sa do problémov nedostalo svojou vinou. Tam, kde poľnohospodársky podnik skončí, sa znižuje nielen životná úroveň, ale aj obec a chotár s ňou upadá. Strata tohto rozhodujúceho zamestnávateľa v prináša dedine približne až 50-percentnú nezamestnanosť.

„Mnohé podniky poľnohospodárskej prvovýroby vrátane inej formy hospodárenia ako družstevnej skončili svoju púť, pretože im ako celku bývalé firmy spravované štátom nezaplatili za dodávky tovaru stovky miliónov korún,“ hovorí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Ivan Oravec. „Tento stav pretrváva, lebo minimálne päť až desať percent podnikov končí. Nevládzu utiahnuť vytvorené ekonomické podmienky. Treba sa aj spýtať,

prečo vznikli

historické finančné dlhy. Mnohé z nich sú teraz nedobytné,“ dodal. Poľnohospodári dnes hovoria, že vláda často používa argumenty a odvoláva sa na zásady Európskej únie, čo všetko treba zlepšiť a narovnať, aby sa splnili jej podmienky. Zároveň doteraz nebola schopná deklarovať plnenie tých možností, ktoré nám únia dáva, ba ponúka. Preto sa zrodila aj petícia samosprávnych organizácií poľnohospodárov a potravinárov Slovenska, v ktorej žiadajú kabinet, aby jasne definoval svoje zámery v agrokomplexe. Petíciou však poľnohospodári oslovia nielen svojich zamestnancov, ale obrátia sa aj na vlastníkov pôdy, obyvateľov obcí a vyzvú ich na jej podpísanie, lebo nechcú ísť inou, neeurópskou cestou. Treba to pripraviť, aj finančne. Na ministerstve financií by mali urobiť prepočty, čo znamená proexportná podpora poľnohospodárov a potravinárov v prínose pri znížení negatívnej finančnej bilancie štátu. Je načase sa zamyslieť, čo prinesie koruna vložená na

podporu exportu

v zamestnanosti a v znížení záporného obchodného salda, hovoria poľnohospodári. Poukazujú na Česko kde išli v štátnom rozpočte vedome do vyššieho schodku, aby im neušiel vlak. Slovenský vidiek sa radikalizuje. Nevidí to len ten, kto nemá záujem o farmy a pohovoriť si aj s ľuďmi v obciach s ich pracovníkmi. V niektorých podnikoch to pripomína tlakový hrniec, ktorého poistka ešte ako-tak stačí, no tlak sa zvyšuje. Jednotlivé kroky majú poľnohospodári a potravinári rozfázované a ak sa do konca apríla nerozhodne ako ďalej s naším poľnohospodárstvom, v agrokomplexe vyvodia z toho rozhodnejšie závery. „Tam, kde už nie je poľnohospodársky subjekt, už nie je ani vidiek,“ povedal nám jeden skúsený poľnohospodársky manažér z východného Slovenska . „Vidiek sa vyľudňuje, ale v Bratislave predsa všetci žiť nemôžu. Majú sa tí schopnejší vysťahovať na Západ? Ak vláde o to ide, nech to deklaruje,“ zdôraznil. Tieto a ďalšie otázky chcú prvovýrobcovia nastoliť aj na tripartitných rokovaniach, lebo ako hovoria, „národ bez domácich potravín nemôže ostať“.

Vladimír Turanský