KTO BY SA TU MAL

„Je hanbou, keď isté členské krajiny blokujú úsilie NATO o posilnenie obrany Turecka pre prípad vypuknutia vojny v Iraku,“ uviedol pre osem európskych denníkov americký minister obrany Donald Rumsfeld. Samozrejme, mal na mysli Francúzsko, Nemecko a Belgicko, ktoré sa k takémuto kroku včera naozaj odhodlali. Dodal, že trojicu štátov odsúdia vlastní občania a ďalší členovia Severoatlantickej aliancie. Éra kultúrnej diplomacie v časti sveta, o ktorom sa zvyklo hovoriť civilizovaný, sa tak akoby končila. Namiesto dialógu v uzavretých rokovacích sieňach sledujeme silné, patetické a neraz aj urážlivé slová vo svetových médiách. A to nikdy neveštilo nič dobré.

O čo vlastne ide? Spor medzi USA a časťou európskych spojencov včera vygradoval, keď Francúzsko, Nemecko a Belgicko využili právo veta a zablokovali rozhodnutie NATO začať plánovanie ochrany Turecka v prípade amerického vojenského útoku na Irak. Tieto krajiny trvajú na úplnom využití diplomatických možností riešenia irackej krízy a argumentujú tým, že rozhodnutie o pomoci USA už v tejto etape by vlastne dalo zelenú vojenskému útoku. Američania to považujú za zradu.

V celej kauze pritom ani tak nejde o NATO a Turecko, ale o to, čo je prioritnejšie - pozícia Spojených štátov alebo Organizácie Spojených národov. Washington sa netají odhodlaním vojensky zasiahnuť v Iraku, či už so súhlasom OSN alebo bez neho. Ochrana Turecka pritom nie je ojedinelým prípadom, kde USA predurčujú priebeh udalostí. „Americké plány po vojne Iraku predpokladajú vytvorenie novej vlády, potravinovú a zdravotnú pomoc a zároveň podporu demokratických zmien,“ vyhlasuje napríklad poradkyňa amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Condolezza Riceová, akoby vojna bola už hotovou vecou, akoby na svete okrem názoru Washingtonu už nebolo dôležité. Buď nám veríte a súhlasíte s nami, alebo máte problém.

Berlín a Paríž pritom v otázke Turecka či dokonca celej irackej krízy naozaj nemusia mať pravdu. No ich názor je rovnako legitímny ako názor Washingtonu a hlavne ho rovnako treba rešpektovať.

Rastislav Boldocký