Z poplatkov nám bude horúco

Nájomné v obecných bytoch sa zvýši až o 95 percent

Masívne zdraženie plynu a elektriny vyvolalo u občanov a u podnikateľov značné obavy z výšky poplatkov. Nárast odberateľských cien energií sa prejavuje predovšetkým v bývaní, pričom cena tepla a teplej úžitkovej vody tvorí až 50 % z nákladov na bývanie. Pracovníci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sa s nami nijako nehrali. Priemerná cena tepla pre bytovú jednotku v SR vzrástla v tomto roku až na cenu 480 Sk/GJ. Pochopiteľne, že sa to prejaví aj v platbách. Od 1. marca sa napríklad aj preto zvyšuje nájomné v obecných bytoch až o 95 %. Nepríjemne pocítia zvýšenú cenu energií aj občania vo vlastných domoch či bytoch. Slovenský zväz bytových družstiev (SZBD) obhospodaruje vyše 320-tisíc bytov. V súvislosti s cenami tepla dokonca pripravuje sťažnosť na generálnu prokuratúru. Pozadie objasní predsedu SZBD Ing. Vladimír Sekanina: „V súčasnosti pripravujeme podklady pre návrh sťažnosti na generálnu prokuratúru. Pôvodne sme mysleli, že cena bude skonštruovaná objektívne. Žiaľ, skutočnosť je iná a jednoducho nie je možné, aby sa cena vytvorila podľa súčasne platných podmienok. My navrhujeme, aby sa cena vytvorila podľa nových pravidiel. Dvojzložková cena, ktorá v súčasnosti

určuje vzťah

dodávateľ - odberateľ, v určitých momentoch pôsobí kontraproduktívne, napríklad voči opatreniam, ktoré sme už z hľadiska úspor energie realizovali. Jednoducho občan, alebo konečný spotrebiteľ bude poškodený. Ak napríklad družstvo objedná 10-tisíc GJ a v skutočnosti spotrebuje 8-tisíc, vďaka úsporným opatreniam, tak cena nebude pôvodná napríklad 480 korún za GJ , ale možno 530 korún. Čiže akoby sme zbytočne zatepľovali byty, či robili iné úsporné opatrenia.

Hovorili sme o probléme aj s pracovníkmi ÚRSO. K našim pripomienkam pristupovali veľmi seriózne a dokonca navrhli aj určité výstupy, ktoré by mohli byť súčasťou zmluvných vzťahov. My sme však trvali na tom, že ak požiadavka spotrebiteľov bude zakomponovaná v zmluve, tak dodávateľ tepla ju aj musí akceptovať a nielen keď chce. Podobne riešime ďalšie sporné otázky tvorby cien tepla. Ďalší problém, s ktorým sa obraciame na generálnu prokuratúru, je otázka ekonomicky oprávnených nákladov. Nie sme presvedčení, že je tam všetko v poriadku. Podklady, ktoré má ÚRSO k dispozícii, zrejme vychádzajú z pokrivených cien v predchádzajúcom období. Musím však povedať, že pracovníci ÚRSO sú ochotní o týchto otázkach rokovať. Na druhej strane výrobcovia a dodávatelia tepla na nás nenormálne tlačia, a snažia sa spotrebiteľom pripisovať a fakturovať neoprávnene

vysoký odber

a keď odberateľ neodoberie určené množstvo tepla, tak ho budú tvrdo sankcionovať. Napríklad cena tepla nebude 480 Sk/GJ, ale so sankčným poplatkom možno až 600 korún.“ Odberatelia tepla sa už roky sťažujú aj na skutočnosť, že neplatia len za objektívne spotrebované teplo, ale aj za straty, ktoré vznikajú prenosom tepla z miesta výroby na miesto spotreby. Pritom meracie zariadenia sú zákonom predpísané a zodpovední sú za ne dodávatelia tepla. Čiže meracie zariadenie pri vstupe tepla do domu je pre spotrebiteľov obchodné miesto, ktoré má určovať množstvo a aj cenu. Vladimír Sekanina: „Aj v tomto existujú pokrivené názory a dodávatelia majú snahy pripisovať

k reálnej spotrebe

ďalšie odbery. Ani ďalšie predpisy nie sú objektívne. Napríklad, ak vznikne na meracom zariadení porucha, tak zodpovednosť nesie odberateľ. To je však absolútne scestné, pretože je to problém dodávateľa tepla.“ Bytoví družstevníci veria, že argumentmi presvedčia kompetentných, že ich tvrdenia a návrhy riešení sú objektívne a smerujú v prospech spotrebiteľov, či už občanov alebo podnikateľov a smerujú proti monopolu dodávateľov. Ak nedosiahnu nápravu, bytové družstvá sú ochotné začať s výrobou tepla vo vlastných zariadeniach a jednotlivé obytné domy sa odpoja od neserióznych dodávateľov tepla.

Jozef Kunik