Nad elektrárňami je hmla

Chirurg vie, ako zachrániť život, vie ÚRSO, čo môže spôsobiť?

„Nemám dopredu zafixované, že privatizácia Slovenských elektrární (SE) musí byť tak alebo onak,“ zdôraznil vicepremiér a minister financií Ivan Mikloš na otázku, aký spôsob privatizácie preferuje. V hre sú dva varianty. Prvý navrhuje sprivatizovať ich ako celok, druhý uvažuje s tým, že vzniknú dve spoločnosti - jedna zastreší jadrové elektrárne a zostane v rukách štátu (ale ani to nie je isté) a strategickí investori budú mať možnosť uchádzať sa o vstup do ostatných zdrojov na výrobu energie. No veľa otáznikov je nielen okolo spomínaných variantov. V čase keď sa rozbehol proces privatizácie SE, bolo možné sprivatizovať maximálne 49 % akcií strategických podnikov, čo platí aj v súčasnosti. V tejto súvislosti Ivan Mikloš dodal, že minoritná privatizácia SPP, rozvodných podnikov a Transpetrolu bola v minulom volebnom období, kvôli postojom SDĽ, jediným možným riešením. Preto v jednotlivých prípadoch za minoritnú privatizáciu hlasoval. Nikdy však svoje výhrady k nej netajil. Hoci záujem novelizovať tzv. privatizačný zákon a zrušiť paragraf, ktorý hovorí o tom, že privatizovať možno maximálne 49 % akcií strategických podnikov, terajšia vládna garnitúra preferuje dlhší čas, pri privatizácii SE je v ponuke zatiaľ len minoritný balík akcií. Zatiaľ. Zavŕšenie privatizácie SE očakáva vicepremiér približne o rok. Podľa neho ide o zložitý proces, ktorý netreba uponáhľať. Pred finále privatizácie SE je otvorených ešte veľa problémov. Tak napríklad osud rozostavaných blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach, otázka jadrového odpadu a celého zadného palivového cyklu, problematika gabčíkovskej elektrárne. Ďalej tiež bude nevyhnutné dohodnúť sa na riešení uviaznutých nákladov, úverovej zadlženosti, prerozdelenia záväzkov medzi investorom a štátom a podobne. Iste, podcenenie uvedených otázok môže mať

negatívne dôsledky

nielen na sektor energetiky, ale na celé slovenské hospodárstvo. No treba sa pýtať, prečo až teraz (po predložení predbežných ponúk uchádzačov) kompetentní zdôrazňujú zložitosť problematiky? Veď na to dávno pred odštartovaním privatizácie SE upozorňovali mnohí odborníci z radov energetikov. Žiaľ, ich hlasy vyznievali ako výkriky do prázdna. V pozadí potreby analýz je asi snaha natiahnuť čas, kým sa neschváli spomínaná novela zákona o veľkej privatizácii. V konečnom dôsledku by totiž ponúknutie majoritného balíka akcií SE strategickým investorom mohlo byť výhodnejšie aj pre Slovensko. Pokiaľ ide o privatizáciu SE, SPPa rozvodných podnikov, viacerí z účastníkov včerajšej konferencie o energetike poukázali na nevyhnutnosť odstrániť

krížové dotácie

v cenách elektriny a plynu. Hoci väčšina z nich ocenila vytvorenie nezávislého regulátora - Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), predsa len práve k jeho rozhodnutiam zasa iní vyslovili výhrady. Zástupca Svetovej banky Anton Marcinčin zdôraznil, že radikálne zreálnenie cien energií ako podmienka vstupu SR do EÚ a otvorenia trhu s energiou prinesie skutočne tvrdé dosahy v sociálnej oblasti. Z mesačných príjmov obyvateľov stúpnu výdavky za energie z terajších 11 na 18 %. Pri nízkopríjmových skupinách sa výdavky na energie zvýšia z 18 na 32 % a u dôchodcov stúpnu výdavky na energiu až na 50 - 60 % z ich mesačných príjmov. Jediným východiskom je ponúknuť pre vybraté skupiny redukovanú cenu. Podpora by mala byť cielená a dočasná. V každom prípade musí o nej rozhodnúť vláda. Na margo zodpovednosti štátu za energetickú politiku a rozhodnutia ÚRSO Ivan Mikloš povedal, že úlohou štátu je tvorba len pravidiel a úlohou ÚRSO je ich realizácia. Ak však v blízkom čase štát, čiže vláda, nezanalyzuje vplyvy stanovenej hry a jej pravidiel na sociálne najslabších, ako i na podnikovú sféru, môžeme na ne doplatiť všetci.

Zdena Rabayová