Primálo červenej a zelenej

Zamestnanosť a nezamestnanosť v SR nie sú spojené nádoby

Červené odtiene na mapke predstavujú medzimesačný pokles nezamestnanosti v januári t. r. oproti decembru minulého roka - ružová je pokles do dvoch percent, ostročervená pokles o viac ako dve percentá. Modré a zelené odtiene, to je zasa zvýšenie nezamestnanosti v tom-ktorom okrese - tmavomodrá o 6 % a viac, strednomodrá od 4 do 6 %, svetlomodrá od 3 do 4 %, tyrkysová od 2 do 3 %, zelená od 1 do 2 % a bledozelená znamená rast nezamestnanosti do 1 percenta. Údaje za celé Slovensko síce hovoria o tom, že v januári vyradili úrady práce z evidencie 33 104 osôb, čo je o 10,8 tisíca viac ako v decembri 2002 a o 1,7 tisíca viac ako v januári 2002, nepochybne zaujímavý je však práve pohľad na túto mapku. Dáva totiž aspoň čiastočnú odpoveď na efekty prvého mesiaca pôsobenia novely zákona o zamestnanosti.

Ako hovorí RNDr. Pavel Tomasta, riaditeľ odboru analýz a stratégie Národného úradu práce, ak bol trh práce v roku 2002 diametrálne odlišný od roku 2001, na základe vývoja v januári možno predpokladať, že tento rok bude celkom iný ako všetky roky doteraz. V roku 2001 sa po prvý raz po dlhom čase stabilizovala úroveň nezamestnanosti aj zamestnanosti. V roku 2002 začala nezamestnanosť významnejšie klesať, ale zamestnanosť pritom nerástla, ako by sa dalo - celkom logicky - očakávať. Čo sa za tým skrýva? „V otvorenej nedotovanej ekonomike, kde pracovné miesta vznikajú a zanikajú na základe fungovania trhu, bez toho, že by tam štát a úrady práce podporovali vznik pracovných miest, zamestnanosť výrazne klesala už v roku 2002,“ vysvetľuje Dr. Tomasta. „Ku koncu roka pracovalo na dotovaných pracovných miestach okolo 50-tisíc ľudí, z toho bolo 30-tisíc vytvorených v roku 2002. Zamestnanosť počas roka 2002 sa pohybovala na úrovni približne 2,13 mil. ľudí, z toho vyplýva, že pokles zamestnanosti v otvorenej ekonomike saturovala dotovaná ekonomika. Pritom sa - až neúmerne, o 10 %, čo je nebývalý rast - zvýšil počet živnostníkov. Pretože hlavne malé a stredné podniky rušia stále pracovné miesta a svojich pracovníkov zamestnávajú ako živnostníkov.“ Tieto procesy pokračovali aj v januári. Kam teda smerujú ľudia, ktorí už nie sú viac medzi registrovanými nezamestnanými, ak sa zamestnanosť nezvyšuje? Veľa ľudí odchádza pracovať do zahraničia a pôsobí aj v čiernej a šedej ekonomike.

Efekt prísnejšieho dozoru nad nezamestnanými, spočívajúci minimálne v povinnosti hlásiť sa raz za 14 dní na určenom mieste a preukázať aktivitu pri hľadaní si práce, sa prejavil a mohol sa prejaviť hlavne v tých okresoch, kde je trh práce dobre rozvinutý a kde vznikajú pracovné miesta (aj keď iné miesta zanikajú). Takže v januári, v mesiaci, ktorý je charakteristický tým, že v ňom nezamestnanosť vo všetkých predchádzajúcich rokoch rástla, v „ružových“ a „červených“ oblastiach klesla a ani v „zelených“ nerástla nejako dramaticky. Ide o mestá Košice a Bratislava, okresy Zvolen, Poprad, Malacky, Pezinok, Senec a Revúca, pričom ten posledný si asi zaslúži hlbšiu analýzu, nakoľko niet správ o tom, že by tam vo veľkom vznikali nové pracovné miesta. V zásade však platí, že tam, kde rezervy nie sú, sa efekty neprejavili a asi ani nemožno očakávať celoplošný účinok. Samozrejme, na pokles alebo rast nezamestnanosti mali vplyv aj ďalšie faktory. Medziiným tam, kde sa vo veľkom uplatňovali verejnoprospešné práce, zaznamenali prílev staronových nezamestnaných do evidencie. Je však aj odrazom doterajšej činnosti úradov práce a ich rezerv.

K 31. januáru minulého roka sme dosiahli absolútny rekord v počte nezamestnaných - 563 946 ľudí. Oproti tomu sa tých 512 083 registrovaných nezamestnaných k 31. 1. 2003 môže javiť ako úspech. Skutočným úspechom však bude, keď sa úbytok ľudí z evidencie nezamestnaných prejaví na raste zamestnanosti.

Zuzana Krútka