Vyrobili regionálny konflikt

Financie diktujú ďalšie pokračovanie zefektívňovania železníc

Od ukončenia prvého ostrého štrajku na Slovensku uplynul týždeň. Odborári ani železničiari štrajkom nič nezískali, avšak ani vláda nevyhrala. Uvidíme, ako sa skončí odvolanie štrajkového výboru proti, na naše časy nevídane rýchleho rozhodnutia súdu, o prerušení štrajku. Jednou z požiadaviek štrajkujúcich bolo prehodnotenie zrušenia vyše 200 vlakových spojov a najmä zrušenie rozhodnutia likvidácie 25 regionálnych tratí. S odstupom niekoľkých dní sme o štrajku hovorili so štátnym tajomníkom MDPT Branislavom Opaterným, ktorý na úvod zdôraznil: „Pokladám za dosť nešťastné, že sa až takto vyhrotila situácia na železnici. Spôsobilo to škody nielen štátu, ale aj samotným železniciam. Pozitívom štrajku však bolo, že upozornil na vážnosť situácie, ktorá vládne v železniciach. Mnohí vravia že rozhodnutie o likvidácii regionálnych tratí bolo unáhlené a nepripravené. Uvedomte si, že nová vláda začala pracovať ku koncu októbra. Keď sme sa dozvedeli, koľko peňazí dostaneme na fungovanie železnice zo štátneho rozpočtu (o vyše 2 mld. Sk menej než v minulom roku), tak sme sa museli rozhodnúť, ako s tým vôbec prežiť. Vláda zároveň rozhodla, že železniciam už nepovolí ďalšie zadlžovanie, pretože takmer 50 mld. Sk pôžičiek je viac než dosť. Preto sme sa rozhodli pre radikálne riešenie.“ Viacerí odborníci obviňujú ponovembrové vlády, že dostali slovenské železnice do hlbokej finančnej krízy. Ale len za dopravné služby je štát železničiarom dlžný 18 miliárd korún. Vláda nútila železnice

rastúce straty

kryť úvermi, ktoré nebolo z čoho splácať, a tak sa brali ďalšie úvery, spojené s rôznymi požiadavkami bánk. Napríklad Európska investičná banka železniciam poskytla ešte v júli 1999 úver vo výške 200 mil. EUR. Bol však spojený s podmienkou, že našu železnicu začneme očisťovať od „neefektívnych“ spojov a tratí a znížime objem kompenzácii za poskytovanie výkonov vo verejnom záujme. V tejto súvislosti sa veľa diskutuje aj o pripravovanej privatizácii našich železníc a s ňou spojenou čistkou neefektívnych tratí. Štátny tajomník B. Opaterný: „Európska investičná požiadavka má určité požiadavky v tom smere, aby sa jej peniaze vynaložili efektívne, aby spoločnosť urobila potrebné opatrenia na racionálne využitie pôžičky. Spájať tento proces s privatizáciou je neadekvátne, navyše mne je osobne jedno, či bude prevádzku železnice zabezpečovať náš, alebo zahraničný subjekt. Pre mňa je dôležité, aby železnica dobre fungovala a za rozumnú cenu. Osobná doprava však bude pre štát zrejme vždy stratová.“ Železniční odborári, ale aj obyvatelia z regiónov, kde sa zrušili

regionálne trate,

vyčítajú vláde a ministerstvu, že nezvládli celý proces. Predsa najskôr sa mala urobiť vyhovujúca legislatíva, dohodnúť podmienky, a potom by sa dalo efektívne rokovať aj s predstaviteľmi VÚC, obcí či podnikateľmi o možnej prevádzke regionálnych tratí. Takto vláda najskôr vyrobila regionálny konflikt a teraz sa musí následne ťažko riešiť. Branislav Opaterný nesúhlasil s takýmto hodnotením: „Legislatíva chýba iba na to, aby si trate mohli VÚC prevziať do svojho vlastníctva. Avšak legislatíva im umožňuje, aby si objednali služby od Železničnej spoločnosti, prípadne aby založili akciovú spoločnosť, a tá požiada o poskytnutie licencie na osobnú prepravu. Aj to je možné. Druhá vec sú peniaze. VÚC, že nemajú dostatok peňazí na prevádzku regionálnych tratí, to je možné, avšak peniaze chýbajú aj štátu. Čiže spoločne musíme

hľadať rezervy,

aby sme ich využitím získali peniaze na prevádzku regionálnych tratí. Nepochybne mimoriadnym úsilím ich aj nájdeme. Peňazí bude aj na budúci rok menej, takže proces hľadania efektívnosti prevádzky železnice bude pokračovať. My sa nebránime privatizácii železníc, avšak pochybujem, že by mal niekto záujem o osobnú dopravu, skôr bude záujem o privatizáciu nákladnej dopravy.“ Slovenských železničiarov nepochybne očakáva bolestivý proces zefektívňovania prevádzky. Svojej zodpovednosti za dopravné pokrytie územia sa však nemôže vzdať ani vláda či ministerstvo. Príklad bratislavského VÚC, v ktorom sa poslanci vzdali svojich odmien, aby na pár dní sprevádzkovali jednu lokálku, je síce plný altruizmu, avšak nie je riešením. To by malo vzniknúť kooperáciou ministerstva dopravy a regiónov, aby spoločne našli racionálny dopravný systém, ktorý by vyhovoval občanom, ale tiež neúnosne nezaťažoval štátny rozpočet.

Jozef Kunik