Kam nás táto vláda dovedie?

Spotrebu 78 litrov vody na osobu a deň sme zrejme ďalej znížili

Doma zavládla veľká radosť, keď sme sa konečne mohli umývať v kúpeľni. Dovtedy bol miestom našej každodennej očisty kút s nepraktickým, na stenu „nalepeným“ liatinovým umývadlom, z ktorého striekala voda pod nohy aj na stenu. Raz za týždeň sme sa drhli v „lavóre“ uprostred kuchyne, ktorá bola zároveň našou obývačkou aj spálňou. To bolo naše hygienické minimum, no zároveň maximum. Už vtedy sme vodou šetrili, hoci nemôžem povedať, že by nás v škole k tomu viedli. Náš starký, keď sa holil, zohrial na sporáku maximálne dva decilitre vody, „štetku“ máčal v horčičáku a žiletky brúsil v sklenom pohári. Bola prvá polovica 60. rokov minulého storočia, obdobie výstavby vodovodných sietí a kanalizácií. Dnes, po štyridsiatich rokoch, sme na Slovensku v spotrebe vody (opäť?) takmer na hygienickom minime.

Ešte pred dvoma rokmi použil každý náš obyvateľ v priemere denne 78 litrov vody, čo už vtedy bolo hlboko pod západoeurópskym priemerom, ktorý tam dosahoval 120 litrov. Vplyvom ďalšieho rastu cien vodného a stočného naša spotreba naďalej klesá. Ak by sa najnovším zdražením znížila o ďalších osem litrov na osobu a deň, čo sa momentálne nedá ešte presne zistiť, no je to pravdepodobné, Slovensko sa ocitne na povážlivej hranici. Nelichotivej na európske pomery. V roku 1990 každý náš občan denne vo svojej domácnosti použil až

dvesto litrov

vody. Všeobecne sa pritom odborníci domnievajú, že u nás je vody dosť. A tak súčasná situácia môže pripomínať pozíciu obyvateľov krajín plávajúcich na rope, z ktorej však nemajú až taký prospech. Každé prirovnanie však pokrivkáva, nepochybne aj toto. Na svete sa viedli a vedú rôzne vojny. O politický vplyv a územia, nerastné bohatstvo, ako je zlato a ropa. Bolo by tragédiou, keby sa raz konflikty vyhrotili aj pre vodu, ktorej je v mnohých oblastiach sveta veľký nedostatok. Môže niekto vylúčiť, že aj náš Žitný ostrov, ako bohatá zásobáreň vody, sa raz nestane predmetom potenciálneho napätia? Existujú totiž názory, že v prípade nedostatku pitnej vody, napríklad z dôvodu pokračujúcich klimatických zmien, bolo by od zdrojov na Žitnom ostrove závislé nielen Slovensko, ale aj časť Maďarska, Česka i Rakúska. Z tohto hľadiska sa zo Slovenska môže stať surovinová báza, našťastie, obnoviteľných zdrojov. Nikto dnes asi nemôže zodpovedne povedať, že zápasu o zdravú,

dobrú vodu

sa v Európe v budúcnosti vyhneme. Zdroje podzemných vôd sú u nás rozložené nerovnomerne. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu k januáru 2001 ich zásoby predstavovali 146,7 kubického metra za sekundu, z toho dokumentované využiteľné zdroje tvorili 75,8 kubického metra. Naše územie je rozdelené na 141 hydrogeologických rajónov. Najvýznamnejšie množstvá využiteľných zdrojov podzemných vôd sú v západoslovenskom regióne (56 %). Na východnom Slovensku zdokumentovali podstatne nižšie využiteľné množstvá podzemných vôd (17 %). Zvyšných 27 % sa nachádza v stredoslovenskom regióne, najmä v okresoch Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš, Martin a Považská Bystrica. Za deficitné územia, kde sú nedostatočné vodné zdroje z hľadiska bilancie, možno považovať oblasť Prievidze, Nitry, Lučenca, Rimavskej Soboty, Vranova, Trebišova, Humenného, Bardejova, Stropkova, Svidníka, Levíc, Senice, Komárna a čiastočne aj Čadce a Trenčína. Podľa národnej správy o zmene klímy do roku 2075 klesne kapacita vodných zásob na Slovensku v dôsledku očakávanej

klimatickej zmeny

z 12,56 mld. na 9,4 mld. mł a priemerný ročný odtok o 25 %. Predpokladaný transfer vody zo Žitného ostrova do oblastí s napätou a pasívnou vodohospodárskou bilanciou (do vzdialenosti až 250 km) by si však vyžiadal sumu okolo 27,5 mld. Sk v cenách roku 2002. Počas dlhodobého znižovania vodných hladín v Dunaji pred jeho prehradením sa vyskytovalo diferencované znižovanie hladiny podzemnej vody na pravej strane Dunaja. Stúpnutie hladiny vody v zdrži Čunovo spôsobilo radikálnu zmenu v prúdení a hladine podzemnej vody. Podzemná voda sa tam zvýšila až o štyri metre. Zvýšenie malo pozitívny vplyv na výdatnosť studní. V prvom zvodnenom horizonte, teda v prvej podzemnej vrstve vody do hĺbky niekoľkých metrov, je použiteľná na pitné účely. Kvalitná voda však zasahuje až do centrálnych časti Žitného ostrova, severne za Dunajskú Stredu. Pásmo okolo Dunaja a pod Bratislavou je však najvýdatnejšie. Na ňom by sa v prípade potreby a inštalovania vhodnej techniky

dalo čerpať

na jednom štvorcovom kilometri desať litrov za sekundu. Zásluhou prírodných podmienok sú tam však miesta, kde je možné získavať až okolo 38 litrov za sekundu na jeden štvorcový kilometer. Veľká plocha územia Žitného ostrova je schopná vydať dva až päť litrov vody za sekundu na štvorcový kilometer. Takéto územie zaberá až 90 % rozlohy tejto časti Slovenska. Podľa názoru odborníkov je to veľmi dobrá výdatnosť. Vodné zdroje Žitného ostrova, ktoré zásobujú vodovodnú sieť, zatiaľ postačujú. Pritom vody v hĺbke od 70 metrov nižšie sú čisté a ešte len čakajú na využitie. Podľa výpočtov je na Žitnom ostrove celkové využiteľné množstvo podzemnej vody v objeme 20,4 kubického metra za sekundu, teda 20 400 litrov. Za posledných päť rokov sa však z tejto kapacity získava len 2600 až 2800 litrov za sekundu. Znamená to, že táto oblasť má ešte veľké rezervy. Programové vyhlásenie vlády o lesnom a vodnom hospodárstve obsahuje o vode jedinú vetu. Znie: „V oblasti vodovodov a kanalizácií sa vytvoria podmienky na podporu rozvojových aktivít v regiónoch s nedostatkom prirodzených zdrojov pitnej vody,“ Čo sa za ňou skrýva, nie je teraz možné celkom dešifrovať. Kiež by sa to však neskončilo tak, aby sme sa pre ceny vody, jej dostupnosť a spôsob vykazovania spotreby museli raz opäť holiť v ruke s pohárom od horčice.

Vladimír Turanský

Tabuľka

Zdokumentovaná využiteľnosť vodných

zdrojov na Žitnom ostrove (l/s)

Kalinkovo 6000

Oblasť Slovnaftu 3000

Gabčíkovo 3000

Šamorín 2000

Báč 2000

Baka 1500

Dobrohošť 1200

Lehnice 1000

Zdroj: SHMÚ