Pripoistenie ale...

Pacient na vlastnej koži

O tom, že naše zdravotníctvo potrebuje reformu a zmenu celého systému, boli v predvolebnom období presvedčení odborníci, medicínsky či ošetrovací personál, ale aj samotní pacienti. No väčšina z nich si ju predstavovala trochu inak. Ani súčasná vládnuca garnitúra neveľmi prezentovala kroky, ktoré sa rozhodla urobiť ako prvé. A tak dnešné dni charakterizujú legislatívne zmeny hnané do parlamentu priam cvalom a proklamovaný vplyv na pacienta. Protestné hlasy sa ozývajú z viacerých strán i prínos zdravotníckych zmien je v tejto situácii eufemisticky povedané diskutabilný. Ako „všeliek“ sa začína spomínať v tejto súvislosti pripoistenie. Varovné hlasy stále dôraznejšie upozorňujú, že na to všetko nie je pripravený terén, a tak môže byť z toho všetkého viac škody ako osohu. V tejto súvislosti sme sa na problém spýtali MUDr. Ivana Valentoviča z Chemickej zdravotnej poisťovne (CHZP) Apollo. Pre Hospodársky denník okrem iného uviedol: „Problematika pripoistenia je na Slovensku stará rovnako, ako samotné zdravotné poistenie. Už zákon č. 7/93 o zriadení Národnej poisťovne a zákon č. 9/93 o zdravotnom poistení a hospodárení s fondom zdravotného poistenia hovorili o zmluvnom poistení a pripoistení. Zákon č. 273/94 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, ktorý nahradil predchádzajúce zákony tiež hovorí o zmluvnom poistení a pripoistení. Vzhľadom na uvedené sa zákonite vynára otázka,

prečo až dnes,

po desiatich rokoch zdravotného poistenia, sa reálne hovorí o zavedení zmluvného pripoistenia. Odpoveď je jednoduchá. Slovenské zdravotníctvo, zmietané permanentnou netransformáciou a k tomu megalomanský Liečebný poriadok nedali zavedeniu tohto typu poistenia žiadnu šancu.“ K súčasnej situácii a výsledku, ku ktorému sa náš systém po vyše desiatich rokoch „dopracoval“, Ivan Valentovič uviedol, že zdravotné poistenie sa od svojho vzniku „potáca“ medzi finančnou kómou a smrťou. Dôvody sú podľa jeho slov všeobecne známe. V zdravotnej starostlivosti garantujeme viac „istôt“, ako sme schopní na základe zdrojov zdravotného poistenia preplatiť. Rôzne „štátne výnimky“ z platenia poistného, disciplína v platení poistného a nesolventnosť podnikovej sféry spôsobujú, že systém je dlhodobo v kríze. Z verejných zdrojov chceme zaplatiť „nezaplatiteľné“. V zahraničí to „nezaplatiteľné“ financujú z verejných a privátnych zdrojov. Privátne zdroje pritom zahŕňajú

privátne poistenie,

ale aj spoluúčasť pacientov. Z uvedeného je zrejmé, že v krajinách EÚ je podiel verejných financií okolo 75 % z celkových prostriedkov na zdravotníctvo. Oproti krajinám EÚ Slovensko výrazne zaostáva pri porovnaní podielu verejných financií na celkových zdrojoch pre zdravotníctvo. Na základe kvalifikovaného odhadu Štatistického úradu SR tvorili v rokoch 1995 - 2001 súkromné výdavky obyvateľov len 7,97 % z celkových zdrojov pre zdravotníctvo (materiál MZ SR - Návrh projekcie trendov makroekonomického vývoja rezortu zdravotníctva v strednodobom horizonte). To znamená, že viac ako 90 % z celkových zdrojov pre zdravotníctvo tvorili verejné financie, čo je oproti krajinám EÚ, ale aj niektorým reformujúcim sa krajinám, neúmerne veľa.“

Spomínaný odborník na poisťovníctvo zdôraznil, že pri úvahách o implementácii zmluvného pripoistenia je nevyhnutné hľadať odpovede napríklad aj na nasledujúce otázky: Čo od zavedenia tohto typu poistenia očakávame a čo je potrebné urobiť, aby sa tento typ poistenia presadil. „Odpoveď na prvú otázku bude asi pre niekoho jednoduchá. Očakávame ďalší zdroj financií, a tým zníženie napätia v systéme. Nahradiť však dnes existujúcu spoluúčasť zmluvným pripoistením asi viac peňazí do systému neprinesie, len by

prišli neskôr

a od iného zdroja - od komerčnej, prípadne zdravotnej poisťovne. Vari len pripoistenie ,organizačného nadštandardu‘ (jednoposteľová izba, výber operatéra, ošetrovateľského personálu atď.). Dnešný nedostatok financií spôsobuje, že zo 100 % reálnych zdrojov sme schopní pokryť asi 75 % nákladov. Zvyšných 25 % je deficit systému. Ak by malo zmluvné pripoistenie priniesť nové peniaze do systému, bolo by potrebné z garantovaných služieb ,odstrihnúť‘ 25 % nadštandardných nákladov,“ tvrdí Ivan Valentovič. Ďalej tiež uviedol, že „okrem dodatočných financií od pripoistenia očakávame tiež vytvorenie možnosti ,pripoistencom‘ zabezpečiť si presne definovanú časť zdravotnej starostlivosti vyššou formou, vytvorenie priestoru na existenciu zdravotníckych zariadení nezaradených do siete a v neposlednom rade asi stransparentnenie finančných tokov, ktoré sú dnes označované ako šedá ekonomika.“

No odpoveď na druhú otázku je podľa tohto odborníka zložitejšia, pretože je potrebné urobiť veľmi veľa a navyše urobiť to citlivo. Napríklad vymedziť rozsah starostlivosti garantovaný základným zdravotným poistením, to znamená obrazne povedané „prekopať“ Liečebný poriadok tak, ako už bolo spomínané. A pritom nevytvoriť

medicínu tried

a v rámci štandardnej zdravotnej starostlivosti zachovať dostatočnú kvalitu. Ivan Valentovič však v tejto súvislosti uviedol, že súčasťou odpovede na druhú otázku bude tiež konštatovanie, že obyvateľstvo Slovenska bolo dlhé roky vychovávané k „nesvojprávnosti“ a nesplniteľnej „nárokovateľnosti“, že poistné vedomie občanov je nízke, a že pomerne malý majetok občanov a nedostatočná akumulácia finančných prostriedkov (nízka kúpna sila) v súčasnosti budú brániť výraznejšiemu presadeniu pripoistenia. Z medzinárodných poznatkov uviedol: problematike zmluvného pripoistenia sa v poslednom období intenzívne venujú všetky krajiny strednej a východnej Európy. Medzi hlavné oblasti využitia nepovinného pripoistenia patrí najmä:

- oblasť výkonov nehradených zo základného poistenia (napríklad zdravotná starostlivosť s psychologickým a kozmetickým účinkom, laserové operácie očí, výkony asistovanej reprodukcie nad základný rámec, liečenie na zahraničných klinikách, liečenie v zdravotníckych zariadeniach nezaradených do siete zdravotníckych zariadení, úhrada alternatívnych foriem liečenia - akupunktúra, homeopatia, kúpele, ozdravovne),

- oblasť preskripcie (nehradené lieky, lieky čiastočne hradené),

- oblasť materiálov a zdravotných pomôcok (stomatologické materiály, protetické práce, kĺbové náhrady, očné šošovky, pračky vzduchu, atď.),

- oblasť hospitalizačná (jednoposteľové izby, stravovanie, komunikačné možnosti, doprava, výber operatéra, ošetrovateľského personálu),

- oblasť doplnkových služieb (komunikačné zabezpečenie dostupnosti, booking - vyhľadávanie voľného lekára, čipová karta, telefonické spojenie, identifikácia signálu, lokalizácia, zdravotná zložka, riadenie prevencie...).

No sú tu odborné informácie o tom, čo je určite potrebné urobiť. Napríklad na rozvinutie zmluvného pripoistenia, ktoré by skutočne spĺňalo požiadavku rezortu zdravotníctva na ďalšie finančné zdroje, je potrebné vytvoriť stabilné legislatívne podmienky, zmeniť daňový systém, ktorý by motivoval zamestnanca a zamestnávateľa a zlepšiť ekonomickú situáciu obyvateľstva. A hlavne o problematike zmluvného pripoistenia je potrebné diskutovať. Najskôr na

odbornej úrovni

a potom so všetkými občanmi. Len ich informovanosť a záujem, spolu s vytvorenými podmienkami, kreativitou poisťovní a dobrými poistnými matematikmi budú garantom úspechu zmluvného pripoistenia. A o to by nám malo ísť,“ zdôraznil MUDr. Ivan Valentovič z Chemickej zdravotnej poisťovne Apollo. Zatiaľ sa však „zdravotnícke novely“ a zmeny idú prerokúvať v parlamente. Finálny efekt produktov z tejto „dielne“ pocíti pacient na svojej koži, či presnejšie zdraví a úrovni zdravotníckej starostlivosti. Aj preto je veľmi nebezpečné šitie horúcou ihlou v legislatívnej oblasti.

Ľudmila Koníková