Od chudobného k biednemu

V teréne už riešia otázku zdravotníckeho nadštandardu

Kým ministerstvo zdravotníctva ženie cvalom do parlamentu legislatívne zmeny, zdravotnícky terén v regiónoch rieši súčasnú situáciu a nahromadené problémy podľa svojich súčasných možností. Je všeobecne známe, že ich nie je málo. Kým pacientov najviac straší problematická dostupnosť služieb, manažmenty majú iné starosti. Po 1. januári 2003 prešlo na VÚC 61 zdravotníckych zariadení (28 nemocníc II. typu a 33 samostatných polikliník). Situáciu vo východoslovenskom regióne komentovali z nemocníc i tak, že prešli od chudobného k biednemu. Nemocniciam v regiónoch zostali zdedené starosti a problematické získavanie financií. MUDr. Jozef Karaš, riaditeľ NsP v Starej Ľubovni, pre Hospodársky denník v tejto súvislosti okrem iného uviedol: „Najvážnejším problémom je zdĺhavá reforma, jej prílišná nestabilita, nejasnosť smerovania, permanentne ovplyvňovaná zavádzaním ustavičných zmien pravidiel pri meniacej sa zákonodarnej a výkonnej garnitúre. Systém je v posledných rokoch finančne insuficientný, nestabilný.“ Podľa neho rozdeľovanie zdrojov nie je objektívne. Zdôraznil tiež, že „porovnávanie výkonnosti a kvality jednotlivých zdravotníckych zariadení je nedostatočné, ak vôbec existuje, tak len neoficiálne. Platí to pre zdravotné poisťovne i ministerstvo. Organizácia a riadenie systému

z jedného centra,

MZ SR (absolútna centralizácia) sa ukázali prinajmenej ťažkopádne. Spôsob organizácie a riadenia sa prenáša na jednotlivé zdravotnícke zariadenia. Treba si to priznať, ako štýl je to prekonané. Pracovať v takýchto neistých podmienkach je veľmi namáhavé a treba obdivovať manažmenty zdravotníckych zariadení, že zvládajú všetky každodenné problémy. Na jednej strane musíme napĺňať predpísaný zákon, postarať sa o pacienta, teda plniť si svoje profesionálne povinnosti a na druhej strane je tu mnoho nedostatkov, ktoré bránia naplneniu týchto pravidiel a požiadaviek“, tvrdí riaditeľ nemocnice zo Starej Ľubovne. Aj ich nemocnica existuje v takýchto podmienkach, každodenne zápasia s rovnakými problémami ako hociktoré iné zdravotnícke zariadenie na Slovensku. Pracovníci v nemocničnom teréne často vnímajú problémy inak ako riadiaca sféra, a tak nás zajímalo, čo by sa malo zmeniť a vlastne ako. „Myslím si, že nastupujúci

nový štýl

ponímania zdravotnej starostlivosti a hlavne spôsob organizácie a riadenia prinesie so sebou zásadné zmeny. Aby k zmenám došlo, je nutné realizovať plánované legislatívne zámery. To je najdôležitejšie. K prvým zmenám došlo už od 1. 1. 2003, keď časť zdravotníckych zariadení prechádza pod správu miest, obcí a VÚC. NsP I. a II. typu musia v roku 2003 prejsť radikálnymi zmenami. V organizačnej štruktúre, naplnením činnosti, personálne a vybudovaním kvalitatívne nového systému organizácie a riadenia. Aby sa to však stalo realitou, musí dôjsť k ďalšej a podľa mňa najzásadnejšej zmene, a to zmene vlastníckych vzťahov. Musí k tomu dôjsť, pretože obce, mestá a ani VÚC financie na zdravotníctvo nemajú. Vzniknú neprofitové (neziskové) organizácie, ale aj profitové, ako s. r. o. alebo akciové spoločnosti. V niektorých prípadoch sa už tak stalo. Je to však

iba prvý krok

k stabilizácii zdravotníckeho systému. Je to iba mobilizácia vnútorných rezerv, ktoré zdravotnícke organizácie skutočne aj majú. Ďalším krokom však je, aby aj zvonku prišli financie. To zrejme bude reálne až po legislatívnych krokoch, konkrétne po prijatí nového Liečebného poriadku a zákonov týkajúcich sa zdravotného poistenia. Ide o väčší prísun financií do systému, ako bol doteraz. Tohto roku to zrejme nebude, ale nasledujúci rok azda áno. Vyberanie poplatkov za stravu, poplatok za hospitalizovaný deň, poplatky za návštevu v ambulancii lekárov budú iba malým zdrojom a zásadne aj systémovo nevyriešia finančné problémy zdravotníckych zariadení,“ tvrdí J. Karaš. A k problematike dodáva: „Podporujem tieto zmeny. Manažment NsP Stará Ľubovňa mal pripravený transformačný návrh na premenu NsP na neziskovú organizáciu, žiaľ, nedostali sme sa na rokovanie vlády. Veríme však, že v blízkej budúcnosti k zásadnej zmene príde.“

Problémov v nemocniciach je neúrekom, no aj v tejto lokalite komplikujú už aj tak zložitú situáciu ešte zmeny, ktorými prešlo u nás darcovstvo krvi. Jozef Karaš to všetko označil za neserióznosť voči darcom krvi a nemocniciam, ktoré majú transfúzne oddelenia. Náklady na výrobu krvi sú totiž dosť veľké,

cena krvi

nie je stále objektívne stanovená, doterajšia je nízka a okrem toho prijatý zákon umožňuje zamestnávateľom fakturovať nemocniciam ušlú mzdu u darcov. „U nás to urobili dva podniky - Tatravagónka Poprad a Železnice Košice. Snažíme sa tomu vyhnúť tak, že darcovia musia dať čestné vyhlásenie, že darujú krv iba v svojom osobnom voľne, počas dovolenky. Ináč krv neodoberieme. Chceme sa tak vyhnúť fakturácii podnikmi,“ poznamenal riaditeľ. Nás však zaujímalo, ako je to v tejto oblasti so štandardnou a nadštandardnou starostlivosťou. Najvyšší šéf rezortu sa síce tejto otázke svojho času vyhol, ale existujú informácie o tom, že v niektorých regiónoch sa usilujú tento problém riešiť v existujúcich podmienkach. V tejto súvislosti J. Karaš uviedol, že čo je štandardná a nadštandardná starostlivosť, to nie je nikde legislatívne ustanovené. Podľa neho možno nová legislatíva

prinesie poriadok

do tejto oblasti. Čo však v NsP robia a považujú za nadštandard, je napríklad z terapeutických postupov vykonávanie bezbolestných pôrodov. Zo všetkých pôrodov je takto metódou epidurálnej analgézie ročne urobených okolo 14 %. Tu poplatky nevyberajú. Ide im skôr o imidž NsP, priznal sa riaditeľ. „Myslíme si, že imidž je dobrý a potrebný . Hovorí o tom aj to, že 8 - 9 % pacientov hospitalizovaných na lôžkach našich oddelení je z iných okresov. Napriek mnohým problémom je to aj dôkaz dobrej komunikácie medzi personálom a pacientmi. V internom odbore ako nadštandard najnovšie ponúkame možnosť vykonať preventívne zdravotné prehliadky pre občanov individuálne alebo skupinovo. Do prehliadok môžu byť zahrnutí občania, prípadne potenciálni pacienti, ktorí majú záujem preventívne sa starať o svoje zdravie. Ide tiež o zamestnávateľov, ktorí sa starajú o svojich zamestnancov v rámci programov sociálno-zdravotnej starostlivosti. Preventívna zdravotná prehliadka zahŕňa kompletnú neinvazívnu internistickú diagnostiku (klinické vyšetrenie, monitorovanie tlaku krvi, EKG, ultrasonografické

vyšetrenie srdca,

vyšetrenie srdca v záťaži, spirometrické vyšetrenie, RTG, hematologické a biochemické vyšetrenia). Okrem interného vyšetrenia je podľa potreby doplnené vyšetrením kardiológa alebo iného odborníka, napríklad gynekológa, urológa, neurológa, fyzioterapeuta, endokrinológa atď. Vyšetrenia špecialistov sú podľa potreby takisto doplnené laboratórnymi, röntgenovými vrátane mamografie. Záujemca si môže z vyšetrení vybrať, čo uzná za vhodné. Celý balík vyšetrení cenovo nepresahuje 7000 Sk. Ďalším príkladom je oblasť starostlivosti o pacientov. Postupne sme vybudovali na všetkých oddeleniach nadštandardné izby (jednoposteľové, s kompletným sociálnym zariadením, telefónom, televízorom, možnosťou neobmedzených návštev). Poplatok na jeden deň je 200 Sk. Napriek prvým rozpakom, záujem o nadštandardné izby je. Záujem je aj zo sociálne slabších rodín vrátane rómskych,“ uviedol MUDr. J. Karaš. Po tomto pomerne prekvapujúcom závere rozhovor končím. A opäť mi zíde na um, že v niektorých lokalitách by skutočne vedeli, ako sa postarať o fungujúce zdravotníctvo, len keby nemuseli tlačiť pred sebou balvan dlhov a dedičstvo, ktoré im vnútil systém.

Ľudmila Koníková