Mýty a realita okolo koľajníc

Vina sa hádže na zamestnávateľa, je však skutočne vinný?

Nedávny železničiarsky štrajk je ešte stále horúcou témou. Diskutuje sa o tom, čo mal kto robiť alebo nerobiť, ale aj o rozhodnutí súdu o prerušení štrajku, ktoré má dátum roka 2002, a nie 2003. Vo verejnosti rezonujú aj vysoké mzdy železničiarov, ktoré sú vraj až 17-tisícové. Medituje sa o režijných lístkoch, služobných bytoch, nadštandardnej starostlivosti pri ukončení zamestnania atď. Všetky tieto výhrady smerujú proti zamestnávateľom, ktorí vraj prekračujú platné zákony a smernice. Preto sme s Jozefom Luhom, riaditeľom odboru riadenia ľudských zdrojov Železničnej spoločnosti, a. s., nazreli do problematiky odstupného a odmeňovania. „Slová o 17-tisícových priemerných platoch sú zavádzajúce a demagogické. Rušňovodiči majú tarifnú mzdu približne 12-tisíc korún a so všetkými príplatkami za delené zmeny, nadčasy, soboty, nedele, odpracované noci atď. majú priemerne mesačne spolu asi 18-tisíc korún. Všetci ostatní obslužní zamestnanci sa výškou svojej tarifnej mzdy pohybujú na úrovni 9000 korún a spolu so všetkými príplatkami priemerné platy sú asi 13-tisíc korún, čo je priemerný plat na Slovensku. Všetky naše príplatky a dávky vyplácame v súlade so Zákonníkom práce. V žiadnom prípade nesúhlasíme s doslova ohováračskou kampaňou na našu adresu, “ vysvetľuje J. Luha. Aj emotívna diskusia o poskytovaní

režijných lístkov

na vlakovú dopravu, ktoré dostávajú železničiari (vraj zadarmo), by bola zrejme iná, keby všetci poznali platné smernice. „Režijné lístky sa používajú vo všetkých štátoch Európskej železničnej organizácie. Pritom tieto lístky nie sú zadarmo, ale zamestnanec za režijný lístok zaplatí 400 korún a manželka 800 korún. Verte, že mnoho zamestnancov neprejazdí na vlaku ani tento poplatok, pretože vlakov majú celý rok po krk. Je to akási európska tradícia, ktorá dokazuje príslušnosť zamestnanca k modrej armáde.“ Pokiaľ ide o výhrady v súvislosti so služobnými bytmi, ktoré železničiari vybudovali a teraz ich prevádzkujú, ťažko hovoriť o súvislosti výdavkov Železničnej spoločnosti s výstavbou a prevádzkou bytov. Železničná spoločnosť existuje jeden rok a byty nestavia a ani nemá dispozičné právo na byty. Mimoriadny rozruch vyvolala tiež informácia, že všetci zamestnanci Železničnej spoločnosti pri odchode zo zamestnania z dôvodu nadbytočnosti dostávajú až 14 mesačných platov a podobne dobre sú odškodnení aj pri dobrovoľnom odchode zo zamestnania. Aká je realita? Ing. Iveta Zemiaková, vedúca oddelenia odboru riadenia ľudských zdrojov, bola stručná: „Opäť sú občanom podsúvané nepresné informácie. Sociálne dávky vo výške až

14-násobku

mesačného platu dávame iba vybraným profesiám. Napríklad, ak prepustíme rušňovodiča, ktorý je niekoľko mesiacov či rok pred penziou a ešte nemá nárok na dôchodok, má na základe odsúhlasenia vlády možnosť dostať sociálnu kompenzáciu od 5 do 14 mesačných platov, podľa dĺžky odpracovaných rokov. To nedostávajú všetky profesie, iba rušňovodiči. Odstupné je určitá forma odmeny, ktorá vzniká zamestnancovi, keď dobrovoľne skončí pracovný pomer. V tomto prípade poskytujeme striktne podľa zákona odstupné od 2 do 5 mesačných platov, podľa dĺžky odpracovaných rokov.“ V súvislosti s problémami železníc sa často argumentuje aj v odborných kruhoch vysokou prezamestnanosťou. Podľa J. Luhu zamestnanosť u nich nie je optimálna, a preto systémovo pracujú na optimalizovaní počtu pracovníkov. Nedá sa to však

robiť skokom,

pretože predpisy jasne vravia, koľko pracovníkov má dané zariadenie obsluhovať. Po prvom prepúšťaní asi 1300 pracovníkov plánujú v tomto roku prepustiť 880 pracovníkov a v nasledujúcich rokoch približne 700 pracovníkov ročne. Na porovnanie Železničná spoločnosť má 20-tisíc zamestnancov a České dráhy 80-tisíc zamestnancov. Diskutovali sme aj o prezentovanej potrebe zrušiť železničiarske zdravotné zariadenia, ktoré podľa slov predstaviteľov ministerstva dopravy nemusia železničiarom slúžiť. Situácia je podľa riaditeľa Jozef Luhu opäť iná. Zdravotnícke zariadenia majú železničiari takmer vo všetkých krajinách Európskej únie, pretože slúžia okrem iného pre fyzické a psychické testovanie pracovníkov odborných železničiarskych profesií, aby bola zaručená bezpečnosť dopravy.

Jozef Kunik