Kam doletia iracké rakety?

Rusko a Francúzsko sa netaja použitím veta v BR OSN

Na dnešnom rokovaní Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku budú šéf zbrojných inšpektorov OSN Hans Blix a šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Mohamed El Baradei informovať členov rady o tom, do akej miery Irak spolupracuje s inšpektormi a či sa dostatočne podrobil novembrovej rezolúcii č. 1441. Francúzsky minister zahraničných vecí Dominique de Villepin včera oznámil, že sa osobne zúčastní na dnešnom zasadnutí BR OSN. Na zasadaní sa zúčastnia šéfovia diplomacie niektorých členských štátov rady a nebude medzi nimi chýbať ani americký minister Colin Powell, ktorý v stredu vyhlásil, že odmietne spoločný návrh Nemecka a Francúzska, ktorý predpokladá posilnenie zbrojných kontrol v krajine. USA a Británia budú dnes pravdepodobne žiadať o schválenie druhej rezolúcie, ktorá by hovorila o porušeniach pôvodnej rezolúcie zo strany Bagdadu. Mala by obsahovať klauzulu, ktorá by umožňovala vojenský zásah v krajine. Francúzsko ako stály člen rady má možnosť využiť právo veta a zablokovať tak vojnu s mandátom OSN. Pozíciu Paríža posilnilo stanovisko ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý v stredu uviedol, že „Rusko bolo už niekoľkokrát nútené uchýliť sa k vetu a urobí to opäť, ak to bude potrebné“. Postoj Ruska k irackej kríze je prakticky rovnaký ako francúzsky, uviedol Putin počas návštevy Bordeaux. Francúzsky veľvyslanec v Libanone Philippe Lecourtier včera vyhlásil, že Paríž požiadal arabské krajiny o podporu spoločného francúzsko-nemeckého plánu, ktorý predpokladá predĺženie zbrojných inšpekcií OSN v Iraku. Rokoval o tom so šéfom libanonskej diplomacie Mahmúdom Hammúdom, ktorý zajtra odíde do sídla Ligy arabských štátov v Káhire, aby tu predsedal zasadaniu arabských šéfov diplomacie, sústredeného na stupňujúcu sa irackú krízu.

Zbrojní experti, ktorých do Iraku prizvali zbrojní inšpektori OSN, v stredu naznačili, že Irak pravdepodobne porušil zákaz rakiet dlhšieho doletu. Šesť nezávislých expertov dospelo k záveru, že dolet rakiet As-Samúd 2 z irackého raketového programu prekročil 150-kilometrovú hranicu, ktorú povolila rezolúcia BR OSN. Ak sa potvrdia tieto správy, Bagdad porušil rezolúciu BR OSN o odzbrojení, vyhlásil včera britský premiér Tony Blair. „Nebolo by to len nepriznanie a utajovanie informácií, ale porušenie rezolúcie č. 1441,“ povedal Blair a dodal, že pred konečným rozhodnutím počká na správu zbrojných inšpektorov OSN. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Jurij Fedotov včera vyhlásil, že iracké raketové systémy as-Samúd-2 a al-Fatah nie sú zakázané a nemôžu sa považovať za porušenie záväzkov Bagdadu. Iracké rakety majú dolet v hranici povolenej OSN, vyhlásil včera iracký vicepremiér Tárik Azíz a zamietol špekulácie, že by raketový program Bagdadu porušil rezolúciu BR OSN. Azíza má v Ríme prijať pápež Ján Pavol II., jeden z najväčších odporcov útokov na Irak.

Ešte ani nepadol prvý výstrel, no politické napätie vyvolané hrozbou irackej vojny už spôsobilo ťažké zranenia trom nosným pilierom západnej spolupráce: európskej jednote, NATO a Bezpečnostnej rade OSN, uviedol včera americký denník International Herald Tribune. Španielske noviny ABC si zase všímajú situáciu v Nemecku a píšu, že kancelár Gerhard Schröder sa stal rukojemníkom Paríža. Všetku dôveru vložil do Jacqua Chiraca napriek tomu, že Berlín mal po druhej svetovej vojne tradične najužšie vzťahy s Washingtonom. „Nemecko môže kvôli spojenectvu s Francúzskom len stratiť a Schröder to už začína ľutovať,“ tvrdí ABC, podľa ktorého si kancelár pomaly uvedomuje, že francúzsko-nemecká os nie je Európa a že EÚ v roku 2004 s 25 členmi bude komplexnejšia, pestrejšia a nepochybne menej závislá od Paríža a Berlína. Mníchovský denník Süddeutsche Zeitung zasa upozornil, že Nemecko, Francúzsko a Belgicko možno nenapraviteľne poškodili vierohodnosť NATO, keď zablokovali plány aliancie na presun obranných kapacít do Turecka. V USA prudko klesá popularita Francúzska i všetkého francúzskeho, uviedol včera Washington Post. Iný denník, New York Post, zase Paríž obvinil z nevďačnosti, lebo Francúzi vraj zabúdajú na obete amerických vojakov počas druhej svetovej vojny.

Americké a britské lietadlá v stredu druhý deň za sebou zaútočili na iracké raketové systémy zem-zem, ktoré boli schopné zasiahnuť americké jednotky v Kuvajte, oznámil Pentagón.

(TASR, jnk)

-raster-

Hľadaný terorista Usáma bin Ládin sa zvukovým záznamom z utorka pokúša povzbudiť svojich nasledovníkov, povedal v stredu riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) George Tenet. Dodal, že americkí experti pásku analyzujú, aby zistili, či neobsahuje tajné povely na nové útoky siete al-Káida. Ako Tenet uviedol, po odvysielaní dvoch predchádzajúcich pások prišli útoky na francúzsky tanker, nočný klub na Bali a izraelský hotel v Keni. Utorková páska, ktorá je podľa expertov autentická, dokazuje, že bin Ládin je nažive teraz, alebo bol najmenej pred niekoľkými týždňami. Americkí predstavitelia sa domnievajú, že šéf al-Káidy by sa mohol nachádzať v oblasti na hraniciach medzi Afganistanom a Pakistanom.

-raster-

Pochody proti vojne v Iraku, ktoré sa uskutočnia v 60 krajinách, sa zaradia medzi najväčšie v globálnom mierovom hnutí. Britský denník Guardian včera pripomenul, že na piatich svetadieloch sa na demonštráciách proti vojne s Irakom zúčastní až 10 miliónov ľudí - 400 miest v 60 krajinách od Antarktídy po Tichomorské ostrovy potvrdilo, že sa v nich budú konať pochody a mierové zhromaždenia. Väčšina demonštrácií bude malá, no v Londýne a v Barcelone sa očakáva až pol milióna účastníkov, v Ríme až milión ľudí. Parížsku demonštráciu otvoria veteráni vojny v Perzskom zálive, ktorí budú niesť symbolické rakvy. Organizátori v USA odhadujú, že ak úrady demonštráciu povolia, New Yorkom prejde 200 000 účastníkov mierového pochodu. Aktivisti globálneho mierového hnutia optimisticky dúfajú, že opozícia verejnosti proti vojne sa stáva politicky významným faktorom a mohla by prispieť k odvráteniu konfliktu. V strednej Európe sa demonštrácie budú konať v Rakúsku, Poľsku, na Slovensku a v Českej republike.

USA sú jedinou pozvanou krajinou, ktorá sa odmieta zúčastniť na konferencii o humanitárnych dôsledkoch vojny v Iraku, vyhlásil včera Joachim Ahrens, hovorca švajčiarskeho Úradu pre rozvoj a spoluprácu. Na víkendovú medzinárodnú konferenciu je pozvaných 30 krajín. Všetky, okrem USA potvrdili svoju účasť. Humanitárne organizácie varujú, že v prípade vypuknutia vojny v Iraku môžu z krajiny začať utekať státisíce Iračanov. Milióny tých, ktorí zostanú, budú po konflikte potrebovať potraviny, lieky a ďalšiu pomoc.