Vlády stoja proti bankárom

Centrálne banky politikom odkazujú: Začnite šetriť

V poslednom čase v niektorých krajinách regiónu strednej Európy sme mohli zaznamenať na prvý pohľad podobné javy. Predstavitelia ľavicových vlád v Maďarsku a Poľsku v snahe splniť svoje predvolebné ciele zaútočili proti centrálnym bankám. Niekde sa dokonca na stranu vlády pridali odbory spolu so zamestnávateľmi, čo nie je úkaz často videný. Za vysokou nezamestnanosťou, nízkymi hodnotami hrubého domáceho produktu, či za hromadným útekom zahraničných investorov z krajiny vidia vlády len nevhodnú menovú politiku centrálnych bánk.

Po prvý raz od svojho zvolenia vystúpil tento týždeň s ostrou kritikou proti Maďarskej národnej banke (MNB) premiér krajiny Péter Medgyessy. Vo svojom prejave pred parlamentom kritizoval menovú politiku banky, ktorá podľa neho vedie k posilňovaniu výmennej hodnoty forintu. To sa odráža v strate pracovných miest a v znížení konkurencieschopnosti maďarských produktov na zahraničných trhoch. Medgyessy takto tlmočil aj názor niektorých podnikateľských skupín, ktorým vysoká výmenná hodnota forintu znižuje ich zisky. Premiérove slová podporil aj šéf najväčšej odborovej organizácie v krajine Tamás Wittich, ktorý požaduje ráznejší boj centrálnej banky proti silnej domácej mene. Podľa jeho názoru nesprávna menová politika sa podpísala na tom, že väčšina investorov uzatvára svoje závody v Maďarsku a výrobu presúva do lacnejších krajín. V poslednom čase koncerny Philips, IBM a Hewlett-Packard pre vysoké mzdové náklady premiestnili výrobu do Číny. Kurz forintu pred nedávnym zásahom centrálnej banky (znížením úrokových sadzieb o 2 percentuálne body ) bol o 15 % vyšší ako v máji minulého roka.

Iné plány

Centrálna banka však premiérovi už skôr odkázala, aby jeho vláda začala šetriť a znížila výdavky. Tým by sa znížili inflačné tlaky, ktoré sú teraz pomerne vysoké a MNB by mohla v prípade potreby znížiť úrokové sadzby a zastaviť posilňovanie forintu. Ľavicová vláda má však v pláne úplne niečo iné. Premiér v utorok predniesol desaťbodový plán, ktorý chce splniť do roku 2006. Okrem iného chce vládnuca ľavica poskytnúť každý rok 1,5 mld. HUF pre filmových tvorcov a poskytnúť bezplatnú stravu v materských školách pre nemajetné rodiny, zrekonštruovať nemocnice a odkúpiť poľnohospodársku pôdu od tých ľudí, ktorí sa nechcú alebo nemôžu o ňu starať. Takýto plán jednoducho neznesie šetrenie.

Proti centrálnej banke sa nedávno postavila aj vládna ľavica v Poľsku. Konkrétne minister financií Grzegor Kolodko po krátkej prestávke opäť zaútočil. Od bankárov požaduje ďalšie zníženie úrokových sadzieb, ktoré by pomohli naštartovať chabú poľskú ekonomiku. Podľa neho by sa súčasné úrokové sadzby (6,5 %) mohli znížiť až na úroveň 3,5 %. Vo svojom nedávnom vystúpení v rozhlase povedal, že lacnejšie peniaze by posilnili ekonomický vzostup krajiny, ktorý je už zrejmým faktom. Súčasne s nákupom devíz na trhoch by sa oslabil zlotý, čo by pomohlo poľským exportérom zvýšiť konkurencieschopnosť svojich produktov na zahraničných trhoch. Devízy, ktoré by sa získali predajom zlotých, by sa použili na splácanie poľského zahraničného dlhu. Vláda zároveň neupustila od snahy pripraviť nový zákon o centrálnej banke (NBP), ktorý znižuje jej nezávislosť. Banka odmieta takúto iniciatívu ľavicového kabinetu a považuje ju za spôsob ako vydierať bankárov pri znižovaní úrokových sadzieb.

Kto je na vine?

Predstaviteľ NBP Boguslaw Grabowski povedal, že ak sa centrálna banka nepodrobí, zrejme sa proti nej bude používať dôverne známa argumentácia. Výbor bude obviňovaný z toho, že vyvoláva slabosť poľskej ekonomiky a ženie ľudí do radov nezamestnaných.

Snaha ľavicových vlád hľadať vinníka zlej ekonomickej situácie v centrálnej banke nie je ničím nová. Po kratšej prestávke vlády v Maďarsku a Poľsku len opäť zatrúbili do boja. Jednoducho si chcú poistiť „rozhadzovačnú“ fiškálnu politiku, ktorá v minulosti takmer vždy viedla k veľkým problémom.

Marcel Laznia