Zrkadlo reforiem

Ide aj o poriadok v štáte

„Keby Združenie miest a obcí Slovenska neexistovalo a stále nepripomínalo problémy okolo reformy verejnej správy, tak reforma je v oveľa horšom stave ako teraz. Stále nasmerúvame zrkadlo a ukazujeme - takto to je. Otázkou je, ako druhá strana vníma nazeranie do tohto zrkadla,“ odvetil predseda ZMOS Michal Sýkora, keď sme sa ho spýtali, aké pozitíva vyplývajú z doterajšieho priebehu reformy verejnej správy, ktorej podstatou je presun kompetencií a financií. „Pozitívom je to, že sa napĺňa naše dlhodobé snaženie v miestnej samospráve. Chceli sme, aby sa veci verejné priblížili k občanom, aby mali na ne väčší vplyv cestou volených predstaviteľov. Potrebujeme im priblížiť kompetencie minimálne do všetkých 138 miest na Slovensku. Čo bolo zložité, je, že sa to robilo v poslednom roku volebného obdobia (2002). Spadli do toho parlamentné aj komunálne voľby. Následkom parlamentných sa vymenili mnohí ľudia vo funkciách, veď napríklad na ministerstve školstva boli vlani traja ministri. Každý z nich mal svoju predstavu o usporiadaní školskej problematiky. Napriek tomu si myslím, že sme sa s vecami vyrovnali a občania nemôžu povedať, že kompetencie prešli na samosprávu a je to horšie.“ Michal Sýkora zdôraznil, že prechodom kompetencií sa robí dobrá vec. Je ňou poriadok v štáte. „V samospráve je väčší ako v štátnej správe. Donútili sme ju urobiť

revízne správy

na budovy, prinútili oddlžiť majetok, pritom vidíme, že v zdravotníctve to stále nie je doriešené. Naším tlakom a jednoznačným postojom sme napríklad v školstve dosť vecí vyrovnali. Do niektorých problémov by sme chceli vstupovať aj viac, ale, žiaľ, máme svoje limity.“ Podľa predsedu ZMOS samospráva miest a obcí na Slovensku ide európskym trendom. Stále však zvádza boj o peniaze, ktorý museli podstúpiť samosprávy aj v iných krajinách, kde reformovali verejnú správu. „Nesmie sa ďalej hrať táto hra: kompetencie na obce a úradníci, ďalej ostaňte na okresných úradoch. Dlhodobo som si uvedomoval, že naša pozícia spočíva vo vyvíjaní ustavičného tlaku pripomínať problémy a riešiť ich. Nie však tak, že ich niekomu budeme odkazovať cez médiá. My ich musíme riešiť za rokovacím stolom.“ Za bojisko pri odstraňovaní problémov označil každý región a okres. Tam sa musí samospráva so štátom dohodnúť na adekvátnom

presune financií

patriacich k odovzdaným kompetenciám. V niektorých okresoch to prebieha korektne, v iných menej. Za „nekonečný príbeh“ v reforme verejnej správy označil vzťahy medzi ministerstvom vnútra, financií a ostatnými odvetvovými rezortmi. „Keď zabezpečujeme prenesený výkon štátnej správy, robíme ho v mene štátu. V súlade s Ústavou SR musí byť aj finančne zabezpečený.“

Podpredseda ZMOS Dušan Šimka hovorí, že „čo kompetencia, to problém. Štát si musí uvedomiť, že samospráva nemá dostatok finančných prostriedkov, aby sa na všetky veci, ktoré by mal hradiť on, skladali mestá a obce“. Zo strany štátu očakáva zodpovedný prístup, aby sa nemuselo starostom stále hovoriť, na čo všetko sa musia obce poskladať. Je to o korektnosti v tomto vzťahu, hoci by sa dalo plnenie niektorých povinností vymôcť aj súdnou cestou (ZMOS nemá informácie, že by niektoré mestá či obce pristúpili k súdnej žalobe - pozn. V. T.). Je to aj

o ochote úradníkov,

prípadne aj zodpovednejšom prístupe ministerstiev, aby usmerňovali starostov a primátorov a poskytovali potrebné finančné prostriedky. Niektoré obce majú doplácať desiatky aj stovky tisíc korún na školy. „V ZMOS-e nie sme mäkkí, ak to tolerujeme. Kritizujeme, upozorňujeme, ale na druhej strane sa veľakrát nič nedeje. Aj teraz na regionálnych snemoch zaznievajú tieto hlasy,“ hovorí D. Šimka.

Vladimír Turanský