Celosvetová reťaz protestov

Trojmiliónová demonštrácia v Ríme, miliónová v Londýne...

Sobota bola na celej planéte (v 60 krajinách) v znamení protestov verejnosti proti pripravovanej vojne v Iraku. Milióny osôb sa zúčastnili na najväčších protivojnových protestoch od čias vietnamského konfliktu.

Vrelo to najmä v Európe. Najmohutnejšiu vlnu protestov zažil Rím, kde sa podľa organizátorov zišlo vyše troch miliónov protestujúcich ľudí. Tí svojimi telami vytvorili more vo farbe dúhy. Symbol mieru. Talianska vláda je verným spojencom plánov USA. Okrem Ríma sa protestovalo aj vo Florencii a v Miláne. Ani Španieli, ktorých vláda nechce čakať na súhlas BR OSN s vojnou v Iraku, nie sú tým nadšení. V sobotu v Seville, Oviede, na Kanárskych ostrovoch, ale najmä v Barcelone a v Madride protestovali vyše 2 milióny ľudí. Nelenili ani Briti, z ktorých je podľa prieskumov 9 z desiatich proti vojne v Iraku. Od 750 000 do dvoch miliónov antivojnovo zameraných ľudí v Londýne skandovalo okrem iného aj heslo Make Tea Not War (Spravte čaj a nie vojnu). Možno to bol v sobotu najväčší politický protestný pochod v britskej histórii. Svoju nespokojnosť vyjadrili aj stovky obyvateľov severoírskych miest Belfast, Newry a Londonderry. Menšie manifestácie hlásili z írskeho Dublinu. Nein vojne v Iraku v sobotu povedalo asi 600 000 Nemcov. Najmä v Berlíne, kde očakávali iba okolo 100 000 ľudí, organizátorov zaskočila až polmiliónová účasť. Päťdesiattisíc ľudí vyšlo do ulíc v Stuttgarte, ďalší pochodovali ulicami v Mainzi, Heilbronne, Ravensburgu a ďalších mestách. Podľa očakávania aj vo Francúzsku sa konali masové protestné pochody. Centrálna demonštrácia v Paríži zaznamenala asi 250 000 ľudí a spolu státisíce nespokojencov protestovali v ďalších 60 francúzskych mestách. Na najväčšom proteste v histórii Grécka v sobotu sa zúčastnilo okolo 200 000 demonštrantov v Aténach, ktorí Akropolu ozdobili obrovským transparentom s nápisom Nie vojne. V ďalších 12 gréckych mestách sa na podobných podujatiach zúčastnilo do 300 000 ľudí.

Vo zvyšku západnej Európy boli protivojnové protesty menej mohutné. V Kodani protestovali desaťtisíce ľudí pred ambasádou USA. V Amsterdame bolo vyše 40 000 nespokojencov s vojnovými plánmi USA, v švajčiarskej metropole Bern to bolo okolo 30 000 osôb, vo Viedni 20 000, v Bruseli ešte o čosi menej - asi 11 000 demonštrantov. Zato na severe Európy boli počty protestujúcich vyššie. V nórskom Osle protestovalo 60 000 demonštrantov, v Helsinkách asi 12 000 a vo švédskych mestách Göteborg a Malmö spolu asi 40 000, 30 000 bolo v Štokholme a ďalšie tisíce vo viac ako 100 škandinávskych mestách.

Stredná a východná Európa sa tiež pripojila k celosvetovým protestom. Kým v Bratislave bolo iba do troch tisíc účastníkov, v Prahe, Brne a v Ostrave to bolo spolu asi desaťtisíc protestujúcich. Vyšší počet zaznamenali Poliaci. Najmasovejšia akcia - asi 2000 ľudí - bola vo Varšave, avšak Poliaci protestovali aj v Gdansku, Lodži, Poznani a v Opole. Tisíce ľudí vyšli aj do ulíc Budapešti, kde na Moste slobody stovky ľudí vytvorili mierovú reťaz. Najmenej desaťtisíc ľudí protestovalo aj v chorvátskom Záhrebe a stovky pacifistov vyšli do ulíc Belehradu. Vyše tisíc ľudí pochodovalo v sobotu Kyjevom, takmer dvetisíc prejavilo svoj protivojnový názor v Minsku a niekoľko tisíc ľudí sa zhromaždilo v Moskve, kde ostro odsúdili vojnové kroky USA.

Z časového hľadiska sa v sobotu prvé manifestácie začali v Tichomorí a v Ázii. Prví vyšli do ulíc väčších miest Novozélanďania - niekoľko tisíc ľudí. Menšie protesty sa konali na Fidži, v Kórejskej republike (2000), Malajzii (1500 ľudí), Singapure, na Taiwane, v Japonsku, Hongkongu a ešte v Pakistane. Masovejšie boli demonštrácie v Thajsku (do 12 000 ľudí) a najväčšie vo svojich dejinách zažila Austrália. V Melbourne vyšlo do ulíc 150 000 ľudí. V Sydney to bolo vyše 200 000! Desaťtisíce Austrálčanov manifestovali proti vojne v Hobarte, Brisbane, Adelaide, Perthe a v Darwine.

Prirodzene ani na Blízkom východe ľudia nezostali doma. V samotnom Bagdade živelne proti plánom USA protestovali v štátom riadenej akcii stotisíce Iračanov. V susednej Sýrii vyšli do ulíc Damasku desaťtisíce ľudí, podobne to bolo v Káhire, v libanonskom Bejrúte to bolo 60 000 osôb, v Jordánsku iba niečo cez 1000 ľudí, prekvapila však protestná akcia v Izraeli, kde bok po boku proti vojne protestovalo vyše 3000 Palestínčanov a Izraelčanov.

Na americkom kontinente sa protestovalo v jeho severnej časti. Kým v Kanade v Toronte vyšlo do ulíc maximálne 30 000 ľudí, v New Yorku neďaleko budovy OSN na mierovom zhromaždení bolo najmenej 100 000 účastníkov. Niekoľkotisícové akcie sa konali aj v Chicagu, Detroite, Miami, San Francisku a Los Angeles.

(jnk)