Radšej práca než záhaľka

Zamestnanosť má od 1. 1. 2004 podporiť aj zníženie odvodov

Budú to pomaly tri roky, čo v marci 2000 Európska rada v Lisabone stanovila nový strategický cieľ pre Európsku úniu - stať sa najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším hospodárstvom na svete. Má byť založené na vedomostiach a schopné zabezpečiť udržateľný hospodársky rast s väčším počtom lepších pracovných miest a s väčšou sociálnou súdržnosťou. Únia odporučila členským štátom postupne zvyšovať zamestnanosť tak, aby do roku 2010 dosiahli celkovú mieru zamestnanosti 70 % a žien viac ako 60 %, pri miere zamestnanosti 50 % u starších ľudí (vo veku 55 - 64 rokov). Členské krajiny EÚ chcú do januára 2005 dosiahnuť celkovú mieru zamestnanosti 67 % pri miere zamestnanosti žien 57 %. Na Slovensku po miernom raste v roku 2001 miera zamestnanosti stagnuje, v prvom polroku 2002 bola na úrovni 56,2 % (muži - 61,4 %, ženy - 51,0 %). Ako teda mieni vláda SR podporiť zamestnanosť? „Musíme zmeniť postoj k trhu práce, zvýrazniť flexibilitu a mobilitu pracovnej sily, zvýšiť kvalitu a zamestnateľnosť pracovnej sily najmä celoživotným vzdelávaním,“ povedal pre Hd minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník, ktorý sa práve vrátil z konferencie v Aténach, kde sa na európskej úrovni hovorilo o výzvach pre zamestnanosť. „Táto úloha však stojí pred všetkými krajinami, nielen transformujúcimi sa,“ pokračoval. „Takže aj zo ťstarýchŤ krajín zaznievala potreba vykonať tie zmeny, ktoré my v novele Zákonníka práce už máme,“ podčiarkol minister. „Odchádzal som s dobrým pocitom, že tentoraz už nie sme v závese, ale patríme ku krajinám, ktoré aktívne spolutvoria formujúcu sa novú legislatívu Európskej únie.“ Pravdaže, novela Zákonníka práce ešte automaticky neprispeje k zvýšeniu miery zamestnanosti. Tá si vyžaduje jednak tvorbu dostatočného počtu pracovných miest, ako aj záujem pracovať zo strany občanov.

Ako zdôraznil Miroslav Beblavý, štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pri príprave stratégie podpory zamestnanosti konzultovalo a diskutovalo ministerstvo aj s ďalšími rezortmi, okresnými úradmi, úradmi práce, so samosprávou, s expertmi slovenskými aj zahraničnými. „Nechcem tvrdiť, že každý z tých ľudí, s ktorými sme konzultovali, súhlasil so všetkým, čo v stratégii navrhujeme, ale ich reakcie sú zatiaľ pomerne pozitívne,“ komentoval M. Beblavý doterajší priebeh prípravy. „Vychádzame z toho, že Slovensko nie je odsúdené ani na chudobu, ani na nezamestnanosť a je to v našich rukách, akým smerom sa vydáme.“ Stratégia ministerstva sa sústreďuje na trh práce a na sociálny systém. Pri jej príprave vychádzali jej tvorcovia zo skúseností krajín, ktoré sa dokázali pomerne úspešne vyrovnať s vysokou nezamestnanosťou, ako napríklad Írsko a Španielsko. Stratégia by mala zapadnúť do skladačky ostatných reforiem tejto vlády, mala by teda ladiť s daňovou reformou, reformou verejnej správy, dôchodkovou reformou a reformou školstva. Má spočívať vo vzájomnom pôsobení troch okruhov:

1. Motivačný a efektívny sociálny systém, ktorý v zmysle zásady „pracovať sa oplatí“ má motivovať jednotlivcov k aktívnemu prístupu pri hľadaní práce a snahe vymaniť sa zo záchrannej sociálnej siete. Bude napríklad výraznejšie podporovať tie rodiny s deťmi, kde aspoň jeden z rodičov pracuje. „Navrhujeme spojiť daňovo odpočítateľné položky, prídavky na deti a príspevky k prídavku na dieťa do jedného systému. Zamestnaným sa bude poskytovať prostredníctvom daňových bonusov na dieťa do ukončenia štúdia na strednej škole,“ povedala novinárom Ildikó Polačeková, riaditeľka odboru stratégie sociálnej politiky MPSVR SR. „Vychádzame z toho, že s primeranou mierou pomoci je každý schopný zmysluplnej práce a nikomu nemožno prácu zakazovať,“ pokračovala. „Preto je pripravené opatrenie o súbehu časti sociálneho a pracovného príjmu na určitý čas, čo by malo zvýšiť motiváciu nájsť si zamestnanie a udržať si ho.“

2. Podpora tvorby nových pracovných miest má byť nastavená tak, aby stimulovala zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta a zamestnancov, aby prijímali zamestnanie vo formálnej ekonomike. „Zameriame sa na zvýšenie ponuky pracovných miest, na zlepšovanie podnikateľského prostredia a na zvýšené investovanie do ľudských zdrojov,“ stručne zhrnula Mária Janošová, riaditeľka odboru stratégie zamestnanosti MPSVR SR. „Preto navrhujeme zníženie odvodov a nákladov práce už od 1. 1. 2004, zmeny v Zákonníku práce a vytvorenie nového systému aktívnej politiky trhu práce.“

3. Pochopiteľný a prístupný systém finančnej pomoci a služieb. „Navrhujeme zmeny, ktoré budú smerovať k prehľadnosti, jednoduchosti a adresnosti,“ vysvetľuje Elena Michaldová, generálna riaditeľka sekcie stratégie a koordinácie MPSVR SR. „Cieľom je individuálny prístup k jednotlivcovi v súvislosti s rešpektovaním jeho potrieb na pracovnom trhu a efektívna pomoc všetkým, ktorí sú na ňu odkázaní.” Pretože poberateľmi dávok sociálnej pomoci sú na 90 % nezamestnaní, chce ministerstvo spojiť starostlivosť o nezamestnaných a sociálne odkázaných do jedného systému, ktorý má byť pochopiteľnejší, prístupnejší a administratívne menej náročný. Podľa E. Michaldovej sa tým umožní využívanie nástrojov Európskeho sociálneho fondu, konkrétne sektorového operačného programu „ľudské zdroje“.

Stratégia si vyžiada novelizáciu zákonov o rodičovskom príspevku, o prídavkoch na dieťa, o životnom minime a o sociálnom poistení, ako aj nové zákony o službách zamestnanosti a o organizácii štátnej správy na úseku sociálnych vecí a zamestnanosti. Mali by byť prijaté v priebehu tohto a začiatkom budúceho roka, v roku 2004 sa začnú realizovať a v roku 2005 by mal nový systém fungovať.

Zuzana Krútka

Tabuľka:

Súvislosti zamestnanosti v SR (%)

Rok 2000 2001 2002 (1. polrok)

Rast počtu zamestnancov -0,6 1,5 0,2

Rast HDP (v s. c.) 2,2 3,3 3,9

Rast produktivity práce z HDP 2,8 1,8 3,7

Rast nákladov práce 7,1 9,0 -

Zdroj: ŠÚ SR

HDP a výdavky na trh práce SR v mld. Sk

Rok HDP PPTP* % z HDP APTP** % z HDP

2000 887,2 6,182 0,7 1,571 0,18

2001 964,6 4,789 0,5 2,235 0,23

2002 (1. polrok) 517,6 2,914 0,56 1,085 0,21

* Pasívna politika trhu práce

** Aktívna politika trhu práce

Zdroj: ŠÚ SR, NÚP