Teda radšej cash ako „heš“

Ako sa rozhodnúť, pre strategického či inštitucionálneho investora?

Podkapitalizovaná ekonomika Slovenska jednoznačne volá po investíciách zo zahraničia. Podniky elektrotechnického priemyslu hovoria o potrebe okolo 30 miliárd, strojárstvo najmenej 40 miliárd korún, ktoré by sme mali naliať do ich žíl. Akcionári spolu s odborníkmi vo vrcholových manažmentoch sa pred predajom balíka akcií firmy rozhodujú, či sa dať do partie so silným strategickým partnerom, alebo je výhodnejší sobáš s finančnou skupinou. Podniky, ktoré sa dali na cestu s veľkým globálnym hráčom, zdôrazňujú predovšetkým širšie otvorené dvere na svetové trhy. Napríklad predseda predstavenstva spoločnosti Sauer-Danfoss Miloš Kraus to jednoznačne cíti na zvýšených obchodných aktivitách. Americký investor prijal kľúčové rozhodnutie a presunul do Považskej Bystrice časť výroby z iných končín sveta. Logistika v rámci koncernu zároveň umožňuje dostať sa do hry aj tam, kde by sme ináč boli iba divákmi. Časť manažérov však neskrývane pripomína možné riziká, číhajúce po spojení sa s takýmto gigantom. Obrazne povedané, radšej chcú peniaze na drevo (cash), len aby eliminovali riziko, že im

bohatý strýčko

časom povie heš! a vyženie ich z chotára. Tých pár korún, ktoré vložil do predaja slovenskej fabriky, sa mu vráti práve obsadením stredoeurópskeho priestoru. Na základe týchto skúseností uvažujú o spojení sa so silnou finančnou inštitúciou. Banky zaujíma v podstate „iba“ to, za aký čas sa im vložené peniaze vrátia. Je vecou manažmentu podniku a prijatého biznisplánu koncipovaného zo stredno- i z dlhodobého hľadiska, aby banky dostali svoje peniaze v stanovenom termíne späť - a aj s predpísanými úrokmi, teda so ziskom. Jedno i druhé riešenie má spoločného menovateľa: vždy môžeme rátať s podporou EÚ. Podľa návrhu Európskej komisie by mali členovia EÚ prostredníctvom spoločného rozpočtu vložiť do rozširovania únie 40 až 50 mld. EUR. Je pritom zrejmé, že

noví členovia

budú viac prostriedkov z rozpočtu čerpať, ako doňho prispievať. Predstavitelia Európskej komisie však apelujú, že suma vyhradená na financovanie rozšírenia je adekvátna možnostiam povinného spolufinancovania zo strany prijímateľov pomoci. Regionálna politika sa môže stať konfrontačným bodom: Grécku, Írsku, Portugalsku a Španielsku hrozí strata exkluzívneho nároku na finančnú pomoc z tzv. Kohézneho fondu (Fondu súdržnosti), ktorý je striktne podmienený životnou úrovňou v krajine nižšou ako 90 % z priemeru v celej EÚ v prospech nových členov. Podľa prehľadu Európskej komisie dosahuje priemerná úroveň HDP na jedného obyvateľa v desiatich kandidátskych štátoch strednej a východnej Európy (vyjadrená v parite kúpnej sily, čím umožňuje ignorovať cenové výkyvy) len necelých 40 % z priemernej ekonomickej prosperity v EÚ. Reálne je veriť, že v nasledujúcich rokoch sa budú kandidátske krajiny k životnej úrovni súčasnej pätnástky približovať rýchlejšie, hoci na druhej strane treba objektívne priznať ich enormné úsilie uviesť do hospodárskeho i spoločenského života často bolestivé reformy. V analýze Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied sa optimisticky hovorí o tom, že prognózy

rastu HDP

na obyvateľa v SR do roku 2003 pôjdu hore rovnako rýchlo ako v EÚ. Podľa tohto scenára bude ekonomická úroveň Slovenska vzhľadom na priemer v EÚ v roku 2003 naďalej porovnateľná so súčasnou úrovňou (asi 47 %). Pri najpesimistickejšom variante tempa rastu HDP na obyvateľa o 4 % po roku 2003 by sa zvýšenie uvedených 47 % na 70 % úrovne EÚ uskutočnilo do roku 2036. Alternatíva 5-percentného ročného rastu HDP na obyvateľa by túto lehotu skrátila na rok 2021 a najoptimistickejší variant ročného rastu o 6 % dokonca uvažuje o roku 2015. Štúdia nepripúšťa dosiahnutie plného (100 %) priemeru HDP na obyvateľa v EÚ - a nielen jeho časti - pri najrýchlejšom z uvádzaných troch scenárov hospodárskeho rastu v roku 2027. Inak povedané, pri ročnom raste národného bohatstva na jedného obyvateľa Slovenska o 6 % dosiahneme priemernú úroveň EÚ o štvrťstoročie. Jednoznačná odpoveď pri rozhodovaní sa o charaktere investora neexistuje. Treba postupovať od prípadu k prípadu. V každom prípade silný investor zvyšuje našu dôveryhodnosť aj smerom k eurofondom a euroštruktúram.

Tibor Bucha