PREDVOLEBNÉ SĽUBY

Sú skutočnosti, ku ktorým sa určití ľudia v rozličných časových obdobiach stavajú rozdielne. Napríklad pred takými voľbami. Keď na jar minulého roka hrozilo zrušenie Sanatória pre deti s respiračnými ochoreniami na bratislavskej Kolibe, Eva Černá, vtedy ombudsmanka z Aliancie nového občana písomne poďakovala MUDr. Soni Slaninovej, primárke tohto zdravotníckeho zariadenia, za e-mail, ktorým žiadala o pomoc pri zachránení tejto špecializovanej formy starostlivosti pre choré deti. Napriek tomu, že väčšina masmédií aj ostatných, ktorí sa problémom zaoberali, išla len po senzáciách, z ANO prišli aj konkrétne návrhy na možnosti riešenia. V liste napríklad uviedli, že ich expert pre zdravotníctvo sa spojil s riaditeľom DFNsP MUDr. Róbertom Vetrákom (pod túto nemocnicu spomínané sanatórium patrilo). Podľa jeho vyjadrenia argumenty spomínaného direktora boli vyslovene ekonomického charakteru. Ročné náklady na prevádzku sanatória predstavujú 4,2 mil. Sk (Tieto informácie považuje MUDr. Soňa Slaninová za nepravdivé, pozn. Ľ. K.). Teoreticky by poisťovne mali za činnosť sanatória uhrádzať okolo 1 mil. Sk, to znamená, že by podľa týchto informácií vytvorilo stratu 3,2 mil. Sk. Žiaľ, v praxi bude mať DFNsP krátené príjmy o 15 % oproti skutočnosti reálnych finančných tokov, aké mala DFNsP v roku 2000. V liste sa ďalej hovorí, že riaditeľ DFNsP má výhradne ekonomické argumenty a snahu v prvom rade udržať prevádzku špičkovej nemocnice, ktorá slúži

všetkým deťom

na Slovensku. Toto všetko je potrebné akceptovať. No existujú tri možnosti: štát prevezme sanatórium a bude ho financovať cestou ministerstva zdravotníctva, alebo bude sanatórium odštátnené (údajne bola takáto možnosť v roku 2001), no nakoniec nebolo zaradené do zoznamu, a treťou možnosťou je, že prevezme sanatórium obec, alebo VÚC. Navrhnuté bolo aj takéto riešenie: „Listom sa obrátime na MZ SR ohľadom bodu 1. Obrátime sa na predsedu VÚC Ľ. Romana, ktorý je členom našej strany a požiadame ho o pomoc a súčasne sa obrátime na starostu príslušnej mestskej časti, aby taktiež navrhol riešenie. O výsledku našich krokov Vás budeme informovať...“ Ďalšie kroky sa už akosi neudiali. No udalosti nabrali rýchly spád. Ministerstvo zdravotníctva sa síce od celého rušenia dištancovalo, no primárke 9. 4. 2002 oznámili, že na základe rozhodnutia kolégia riaditeľa DFNsP 30. 4. 2002 z ekonomických dôvodov sa prevádzka detského sanatória respiračných chorôb na Jeséniovej ul. v Bratislave končí. Situáciu pritvrdila ešte správa podľa ktorej „v súvislosti s novými zmluvami medzi DFNsP a zdravotnými poisťovňami Vám oznamujeme, že od 15. 4. 2002

pacienti nebudú

hospitalizovaní v detskom sanatóriu, to znamená, že dňom 12. 4. 2002 budú ukončené všetky hospitalizácie“. Podpísaný MUDr. Róbert Vetrák, MPH, riaditeľ DFNsP. Rodičom detí sa posielali telegramy, aby si prišli vyzdvihnúť deti, zdravotnícke zariadenie malo totiž týždňovú prevádzku. V tomto období sme sa problému venovali aj v Hospodárskom denníku. V súvislosti s praktikami, ktoré sprevádzali na Slovensku privatizáciu, sme okrem iného nie raz konštatovali, že by bola určite zaujímavá odpoveď na otázku, či perspektívne pôjde toľko spomínané sanatórium pre deti s respiračnými ochoreniami do privatizácie a aká skupina bude za tým stáť. Pripomeňme si, že ide o atraktívnu lokalitu. A keďže tu ide o peniaze „až v prvom rade“, môže sa stať čokoľvek. Spomínala sa síce jeho premena na psychiatrickú liečebňu, no kramársky ministerský kopček sa slovami svojho hovorcu od akéhokoľvek zrušenia v tom čase dištancoval, takže nám to akosi neznelo hodnoverne. Dnes nie je po psychiatrii na Kolibe ani stopy, areál je zamknutý a budova chátra. V predchádzajúcich dňoch sme už v Hospodárskom denníku písali, že podľa vyjadrenia MUDr. Róberta Vetráka, spomínaného riaditeľa, by bola rekonštrukcia na centrum mentálneho zdravia veľmi nákladná, a tak je to už vyňaté zo zdravotníckej siete, môže sa používať na iné účely. Budú komunikovať s MZ SR a keď sa vraj nenájde pre ňu uplatnenie v rezorte, budú sa usilovať aspoň o to, aby takouto formou mohli

zohnať peniaze

do ich nemocnice. Zrejme o čosi také išlo hneď na začiatku. Budova stojí na vyše 20- árovom pozemku, bolo by zrejme naozaj zaujímavé vedieť, čo tam v skutočnosti bude. No ja by som chcela zastaviť pri ďalšom probléme. Expert na zdravotníctvo z Aliancie nového občana sa stal ministrom zdravotníctva. Ombudsmanka je poslankyňou v parlamente a Ľ. Roman županom. Len všetky tri navrhované riešenia zapadli prachom. A bratislavské deti, z mesta so znečisteným ovzduším, prišli o sanatórium, kde liečili respiračné ochorenia. Zostáva už iba zistiť, kto si v tejto súvislosti a ako, obrazne povedané, poriadne namastí vrecká.

Ľudmila Koníková